Veľkú pozornosť taktiež venovali ľudovej kultúre a životu neprivilegovaných vrstiev, ku ktorým sa obracali svojou literárnou tvorbou i praktickou činnosťou. Na rozdiel od Kollára považoval Slovanov za nadnárodný celok, vehementne odmietal jeho ilyrizmus a čechoslovakizmus. Na prelome rokov 1839/1840 už priamo dochádza k formovaniu celonárodnej petície uhorskému snemu. Bola to vôbec prvá petícia, ktorá vzišla z neúnavných snáh mladých vlastencov. V tejto petícií žiadali zastaviť silnejúcu maďarizáciu, zrušiť maďarizačné zákony a umožniť slobodný národný život Slovákov. Petícia nepriniesla žiadne ovocie, uhorský snem ju takmer ignoroval. Takisto slovenská verejná mienka bola ešte slabá a začala sa len utvárať a zoceľovať, takže ešte nebola pripravená na takýto významný krok. Už o 2 roky neskôr v júni Štúr s jeho spolupracovníkmi odovzdávajú arcikniežaťu Ľudovítovi do Viedne SLOVENSKÝ PRESTOLNÝ PROSBOPIS s protestom voči nastupujúcej maďarizácií v Uhorsku. Medzitým sa v kruhoch národnej inteligencie formuje idea potreby kodifikácie novej spisovnej slovenčiny. Chceli zdokonaliť a zbaviť chýb bernolákovčinu z roku 1787 a presvedčiť ľudí o tom, že češtinu nemožno zachovať ako jazyk slovanskej kultúry. A tak 11-16 júna 1843 Ľudovít Štúr, Hurban a Hodža kodifikujú spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia , ktorým sa hovorilo v Liptovskej a Turčianskej župe. Táto kodifikácia mala väčší úspech ako bernolákovská, vzhľadom na to, že bola bližšie ku každému nárečiu slovenského jazyka. Už o tri roky neskôr v roku 1846 vychádza k novej spisovnej slovenčine aj nová slovenská gramatika- NÁUKA REČI SLOVENSKEJ, za ktorou nasledovali v tom istom roku NÁREČJA SLOVENSKUO alebo POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ. 31.15. 1843 je pre nevhodnú činnosť Štúr pozbavený bratislavským evanjelickým konventom postu námestníka profesora Palkoviča v Katedre reči a literatúry, čo vyvolalo pobúrenie a veľké protesty od slovenskej inteligencie, ale i od jednoduchého ľudu. 64 študentov podpísalo memorandum, poukazujúc na to, že Štúrovo odvolanie by celkom určite znamenalo zánik slovenskej spoločnosti v Bratislave a teda i zánik jedinej národnej hybnej sily. Na protest opustilo Bratislavu veľké množstvo študentov, ktorí zakotvili v Levoči. Pre túto udalosť Janko Matuška zložil našu terajšiu hymnu, nad Tatrou sa blýska. V roku 1845 získava Štúr dlho očakávané povolenie na vydávanie Slovenských národných novín , tzv. opozičných novín voči vtedajšiemu režimu ktoré sa stali prvými novinami v kodifikovanej slovenčine. Noviny mali 2- týždennú prílohu OROL TATRANSKÝ, ktorá sa venovala najmä umeleckej literatúre, estetike, národopisu,.