histórií i vlastivede. Na stránkach slovenských národných novín sa postupne sformoval politický program slovenského národného hnutia, ktorý predniesol Štúr na uhorskom sneme v decembri 1847.(v niektorých zdrojoch sa uvádza, že toto zasadanie sa uskutočnilo v novembri) Tieto požiadavky sa v novinách uverejňovali pod názvom NAŠE NÁDEJE A ŽIADOSTI K NASTÁVAJÚCEMU SNEMU.V tomto programe bolo napríklad odstránenie poddanstva, zrušenie zemepánskeho súdnictva, zrušenie pánskych stolíc, zabezpečenie politických práv ľudu. zdanenie šľachtickej pôdy, rovnoprávnosť národov a stavovské zastupiteľstvo malo byť nahradené ľudovým. Ďalej noviny hlásali odstránenie feudálnej priehrady rozvoja nových výrobných síl, žiadala účinnú podporu a ochranu vnútorného trhu i priemyselného podnikania v Uhorsku. O rok neskôr vypukla revolúcia, nazývaná i buržoázna revolúcia, ktorá sa začala v Taliansku a ďalších šesť hlavných miest Európy sa k nej s rýchlosťou blesku pripojilo. V habsburskej monarchií sa ako prvá prihlásila k revolučným udalostiam na západe Praha. Predstavitelia českého národného hnutia vypracovali a schválili 11. marca na manifestačnom zhromaždení vo Svätováclavských kúpeľoch petíciu adresovanú panovníkovi, v ktorej nastolili ich vlastné požiadavky. Odtiaľto sa preniesla revolučná vlna do Viedne. Vzbúrený viedenský ľud prinútil 13. marca cisára Ferdinanda, aby prepustil kancelára Metternicha( ktorý dovtedy udržiaval absolutistický režim) a ministra polície Sedlnitzkého. V tomto období sa lano zväzujúce Slovákov začalo trošku uvoľňovať- panovník potvrdil rovnosť národností, zrušil poddanstvo, zrušil pánsku stolicu, avšak len málo oslabil moc šľachty. Taktiež nemaďarské národy, a teda i slovenský národ nedostali ani najmenšie záruky národných práv- naopak- čoraz častejšie sa hovorilo o jednotnom Uhorsku s jednotným jazykom- s maďarčinou. Štúr, Sládkovič, Hurban a Kuzmány síce vo svojich literárnych prejavoch vyjadrovali spokojnosť nad poslednými udalosťami, avšak zdôrazňovali, že slovenský národ nebude dovtedy spokojný, kým nedostane to, čo chce. V čase tohto národného prebudenia sa totiž z troch vedúcich osobností slovenského národného literárneho obrodenia (Štúr, Hurban, Hodža) stávajú bojovníci za politické obrodenie národa. Na prelome marca a apríla sa formujú Liptovské žiadosti, ktoré boli prvým kompaktným národným programom. 4. apríla 1848 boli tieto žiadosti uverejnené v národných novinách, čo vzbudilo zvedavosť a záujem u Slovákov. 11. mája 1848 sa v Liptovskom sv.