Situácia v Uhorsku začiatkom 19- teho storočia nebola pre Slovákov vôbec uspokojivá. Vo všetkých oblastiach Uhorska sa hromadili roľnícke nepokoje proti robotám, dávkam a poddanskej neslobode. Zákony z rokov 1836 a 1842 síce dovoľovali súkromný výkup z poddanských služobností, ale väčšina zemepánov ich prijímala neochotne a roľníkov zas postihla chudoba, takže dosiahli len nepatrné výsledky. Ďalej tu bola maďarizácia, ktorá bola čoraz silnejšia a naliehavejšia. V štyridsiatych rokoch 19. St. vzniklo maďarské národné hnutie liberálnej šľachty, ktoré predstavovalo opozíciu proti viedenskému centralizmu a absolutizmu. Usilovala sa zachovať a rozšíriť v nezávislom Uhorsku nadvládu maďarských vládnucich tried nad ostatnými národmi v Uhorsku. Samozrejme, do ich úsilia o jednotu sa zaraďuje i drastická maďarizácia Slovákov, čo vyvolalo rozpory a nepokoje, ktoré viedli k vytvoreniu národného hnutia Slovenska. Do tých čias totiž Slováci síce pociťovali túžbu osamostatniť sa alebo aspoň získať nejaké privilégiá, , avšak v rámci historického Uhorska nemali nijaké štátoprávne postavenie a ani nemali žiadne národné centrum, ktoré by dovolilo ľudom stmeľovať sa a čokoľvek organizovať. Politickú a hospodársku moc mala šľachta, ktorá sa v tom období jednoznačne prikláňala k maďarskému zmýšľaniu jednoty. Takže pre Slovákov bolo veľmi zložité vybojovať si svoju zvrchovanosť.
V skratke by sme národné obrodenie mohli charakterizovať ako etapu v novodobom kultúrnom vývoji, v ktorom sa jednotlivé národy, ktoré doteraz žili v závislosti od silnejších národov ( napr. Bielorusi, Česi, Estónci, Chorváti, Lužickí Srbi, Macedónci, Slovinci, Srbi, Ukrajinci, Slováci a iní) začali jazykovo, kultúrne a politicky osamostatňovať. Na Slovensku národné obrodenie prebiehalo v období reforiem Jozefa II v 80 rokoch 18. storočia až po revolúciu v rokoch 1848- 1849. V tretej etape národného obrodenia sa do popredia dostal Ľudovít Štúr spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi Michalom Miloslavom Hodžom a Jozefom Miloslavom Hurbanom. Okrem nich patrili do národného hnutia o Štefan Marko Daxner, Samuel Štefanovič, Ján Francisci, Samo Bohdan Hroboň a iní. Na hnutie Štúrovcov malo veľký vplyv hnutie Mladá Európa, čo bolo republikánske a demokratické združenie založené v roku 1834 vo Švajčiarsku. Tvorili ho tajné spolky Mladé Nemecko, Mladé Poľsko, Mladé Taliansko a iné. Žiaľ, už koncom 30- tych rokov sa rozpadla. Ľudovít Štúr sa narodil 29.1,.