Avšak treba uznať, že ostatná západná Európa sa zmietala v chudobe zapríčinenej vykorisťovaním, vojnou a i veľkým suchom v lete, po ktorom nasledovala tuhá zima, z čoho ťažili hlavne komunistické strany Talianska a Francúzska.
Už na jar 1947 už vyššie spomínaný George Kennan vypracoval plán pomoci západnej Európy, ktorý 5. júna slávnostne predniesol na promóciách Harvardskej univerzity George S. Marshall, ktorý v tom čase pôsobil ako minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Tento úrad prevzal po J. F. Byrnesovi v roku 1947 na dobu dvoch rokov. Marshallov plán môžeme chápať ako „výtvor“ politiky zadržiavania, ktorý mal západným štátom pomôcť prekonať ekonomické problémy a zároveň zabrániť prieniku komunistických ideálov do štátnej správy. Avšak nemôžeme povedať, že takýto nápad finančnej pomoci ostatným štátom ako spôsob politiky vznikol len v štyridsiatych rokoch. Takýto nápad bol predložený už americkému prezidentovi Woodrovovi Wilsonovi (na poste 1916-1920)anglickým ekonómom Johnom Maynardom Keynesom ako úverový program, ktorý sa mal zrealizovať už po prvej svetovej vojne a mal riešiť podobnú situáciu ako po druhej svetovej vojne, nakoľko zrušenie vojnových dlhov neprichádzalo do úvahy a navyše boli štáty veľmi náchylné k ovplyvneniu boľševizmom. Tento úverový program sa dostal k slovu až po druhej svetovej vojne, v roku 1947. Dá sa povedať, že aj vznikom Marshallovho plánu sa vytvorila stena medzi západom a východom, aj keď na toto tvrdenie neexistoval žiadny zjavný dôvod. Marshallov plán sa na rozdiel od Trumanovej doktríny zďaleka vyhol ideologickému podtextu a vyhlasoval: „Naša politika nie je namierená proti žiadnej zemi alebo ideológií, ale proti hladu, biede, skaze a chaosu.“(Dejiny Spojených státu amerických, George B. Tindall, David E. Shi). Na dôkaz tohto a podobných vyhlásení Marshallov plán ponúkol pomoc aj Rusku, ktoré však rázne odmietlo akúkoľvek pomoc pokladajúc Marshallov plán za imperialistický. Takýto názor však nezdieľalo 22 štátov Európy, ktoré túto pomoc prijalo. Poľsko a Československo o zaradenie sa medzi 22 podporovaných štátov síce malo veľký záujem, avšak keďže spadali spod hegemóniu Stalina, túto pomoc taktiež odmietli a namiesto toho
vyriešili svoju zlú situáciu, síce len krátkodobo, dohodou so ZSSR z 12.7.1947 o dodávkach sovietskeho obilia. A tak sa konferencia 6 európskych zemí o Marshallovom pláne v Paríži 12-15. Júna 1947 konala bez podielu ZSS a jeho spojencov a Fínska. Svetovládne plány amerického imperializmu boli prvýkrát dôrazne napadnuté v rezolúcií 30. Septembra 1947 pri založení informačného byra komunistických a robotníckych strán.(INFORMBYRO, formálne založené 5.