Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Studená vojna
Dátum pridania: | 20.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | belasicova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 17 058 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 67 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 111m 40s |
Pomalé čítanie: | 167m 30s |
V každom prípade z tejto situácie ťažili to lepšie Spojenci, pretože sa ukázali ako obrancovia postupne sa formujúcej republiky západného Nemecka a zásobovaním si vymohl.i veľké sympatie. Berlínska kríza sa nebezpečne približovala k vojenskému konfliktu, čo obe strany len utvrdilo v tom, že počas nasledujúcich mesiacov musia zbrojiť, zbrojiť a zbrojiť.
2 Berlínska kríza (1958- 1961)
Po prvej Berlínskej kríze sa ukázalo, že neexistuje cesta jednotného Nemecka, lež cesta „pre dve Nemecká“, nakoľko ani jedna strana nechcela ustúpiť. A tak 23. mája 1943 vznikla SRN( Spolková republika Nemecko), teda Berlín „Spojencov“ a západné Nemecko. O pár mesiacov na to, 7. októbra, vznikla aj NDR (Nemecká demokratická republika), teda sovietska časť Berlína a východné Nemecko taktiež vytvorili štát. 1. júna 1952 sa medzi oboma štátmi opevnili hranice, avšak môžeme povedať, že medzi oboma štátny bol pomerne voľný priechod. Hlavne v druhej polovici 50-tych rokov to využili mnohí, zväčša vysokokvalifikovaní východonemeckí občania hromadným odchodom z NDR do SRN, pretože pracovné podmienky v NDR boli oveľa horšie ako v susednom nemeckom štáte, čo potvrdzujú aj mnohé povstania pracujúcich, napríklad povstanie robotníkov zo 17. júna 1953. Východonemecký vodca Ulbricht naliehal na Chruščova( 12. septembra 1953 sa stal vedúcim predstaviteľom Komunistickej strany), aby podnikol rázny krok k včleneniu celého Berlína do NDR, Chruščov najprv vzdoroval, pretože pre Sovietov nebol západný Berlín až tak dôležitý ako pre východné Nemecko, ale nakoniec ustúpil. V novembri 1958 poslal Chruščov západným veľmociam ultimátum, aby uzavreli jednostrannú mierovú zmluvu s NDR, po ktorej by predali všetky záležitosti týkajúce sa východného Berlína západnému, čo by prakticky znamenalo jeho včlenenie. V júni v roku 1961 sa za účelom tohto problému stretli vo Viedni Chruščov s Johnom F. Kennedym(americký prezident, demokrat, na svoj post nastúpil v 8. mája v roku 1960 po republikánovi Dwightovi Eisenhowerovi), avšak ich rokovanie dopadlo bezvýsledne, čo iba upevnilo rozrastajúcu sa krízu. V auguste 1968 východonemecká štátna bezpečnosť uzavrela prechody medzi NDR a SRN vysokou betónovou stenou s ostnatým drôtom- s takzvaným „berlínskym múrom“. USA reagovali na tento počin presunom tankovej divízie do západného Berlína. Pochopiteľne, žiadna mierová zmluva sa už nekonala. Výsledok krízy potvrdil status quo rozdeleného Berlína i celého Nemecka. Takýto stav trval až do roku 1989, kedy sa slávnostne 9. novembra otvorili hranice medzi NDR a SRN( symbolicky- zbúranie múru, dovtedy múr žiaľ symbolom nebol) a 3. októbra 1990 sa štáty zjednotili.
Zdroje: George B. Tindall, David E Shi.: dejiny Spojených státu amerických, 3. vydanie, Praha, Lidové noviny, 1998, ISBN 80-7106-902-9, Gabriel Partos.: Studená vojna, 3. vydanie, Bratislava, PTK- ECHO, 1994, ISBN 80-88753-04-X, Odfrey Hudgson.: Od úsvitu století po začátek studené války, 1. vydanie, Praha, Columbus, 2001, Európska iniciatíva Fréderica Deloucha.: Dejiny Európy, 1. vydanie, Bratislava, Mladé letá, 1995, ISBN 80-06-00605-9, Miroslav Kamenický, Ivan Mrva, Mária Tonková, Pavol Valachovič.: Lexikón svetových dejín, 1. vydanie, Banská Bystrica, Media Trade, 1997, ISBN 80-08-01120-3
Podobné referáty
Studená vojna | SOŠ | 2.9717 | 1296 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9854 | 1056 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9552 | 923 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9579 | 4404 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9750 | 1693 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9361 | 2687 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9665 | 817 slov | |
Studená vojna | ZŠ | 3.0071 | 2693 slov | |
Studená vojna | INÉ | 2.9839 | 3248 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9691 | 2048 slov |