NATO (Severoatlantická aliancia)
Zmluvné strany tejto zmluvy znovu potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov
A svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami.
Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov,
Založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku.
Snaží sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti.
Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie ku kolektívnej obrane a k zachovaniu mieru a bezpečnosti.
Preto sa dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:
Toto sú prvé riadky zo zakladajúcej zmluvy azda najznámejšieho paktu- Severoatlantického paktu, alebo inak povedané Severoatlantickej aliancie. Severoatlantická aliancia vznikla za účelom ochrany a bezpečia členským štátom, ktoré stáli na západnej strane studenej vojny s cieľom zastaviť prenikanie komunizmu a vplyvu Sovietskeho zväzu. Vznikla 4. apríla 1949 ako nadnárodná organizácia s ustanovujúcim orgánom Severoatlantická rada s 12 zakladajúcimi členmi- Francúzsko(zo spoločného velenia vystúpilo 1. júla 1966), Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Dánsko, Nórsko, Island, Portugalsko, Taliansko, USA Kanada, pričom všetky tieto štáty ratifikovali zmluvu až do augusta 1949. V roku 1952 pristúpili Grécko a Turecko, SRN v roku 1955, Španielsko v roku 1982 a až v roku 1999 sa pridalo Česko, Poľsko a Maďarsko.
Zo začiatku to bola aliancia, ktorá zoskupovala len štáty „západu“, teda štáty, ktoré nepodliehali vplyvu komunizmu a ani mu podľahnúť nechceli. Táto organizácia im mala zabezpečiť, aby naďalej ostali demokratické a aby ich k zmene režimu nič nemohlo prinútiť- princíp aliancie spočíval i vo vojenskej ochrane, čo znamenalo, že ak by jedna krajina z aliancie bola napadnutá cudzím štátom, všetky členské štáty aliancie sú povinné ju aj vojensky ochrániť. Ako základ zmluvy aliancie slúžilo 13 článkov hovoriacich o medzinárodnom mieri, vernosti Spojeným národom, hospodárskej a politickej spolupráci...Najznámejší je i doteraz piaty článok, ktorý hovorí už o vyššie spomenutej vojenskej ochrane, ktorý hovorí o tom, že akýkoľvek ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým krajinám v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým.(presnejšie- proti územiam členských štátov a proti ostrovom a lodiam či lietadlám ktorejkoľvek zmluvnej strany v Atlantickom oceáne na sever od obratníka Raka) Tento článok je i kľúčovým, pretože hlavne ním a jeho obsahom sa NATO odlišuje od OSN, z ktorého táto aliancia vlastne vychádzala. Dnes sa princípy Severoatlantickej aliancie veľmi nezmenili, až na fakt, že ju môžeme definovať ako svetovú organizáciu, nakoľko studená vojna sa už skončila a aliancia už nemá za úlohu „chrániť pred Ruskom“, ale chrániť pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, pretože pre NATO už Rusko nie je nepriateľ, ale spojenec. Prečo? Skoro 8 rokov po Studenej vojne, 27. mája 1997 podpísali predstavitelia NATO a Ruska Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou a zároveň bola vytvorená Stála spoločná rada NATO- Rusko v oblasti bezpečnostných otázok.