Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Studená vojna
Dátum pridania: | 20.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | belasicova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 17 058 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 67 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 111m 40s |
Pomalé čítanie: | 167m 30s |
Riskantnosť spočívala vo veľkom rozdiele medzi prílivom a odlivom(až 10m), práve preto by úspech zaručoval prekvapenie v severokórejských radoch. Cieľom malo byť mesto Inčchon vzdialené len 32 km od Soulu. Američanom sa okamih prekvapenia podaril a severokórejčanom nachádzajúcich sa na juhu odrezali prísun potravín a munície. 19. septembra sa podaril americkým oddielom prielom z Pusánskeho parametra. Napriek prekvapujúcemu manévru úplne oslobodili Američania hlavné mesto Soul až po ťažkých bojoch 27. októbra, keď bola obsadená vládna budova a z prezidentského paláca bola vyvesená americká vlajka. V tomto období dostáva vrchný veliteľ generál McArthur príkaz na zničenie severokórejských síl, za podmienky, že nevyvolá vojenský konflikt zo ZSSR( Sovietsky zväz, napriek tomu, že sa priamo nezapojil do bojov, staral sa o výzbroj a poskytoval aj vojenských poradcov.) a vyhne sa aj konfrontácií s Čínoou. 29. októbra 1950 dostáva McArthur priame posolstvo, v ktorom mu USA ponecháva v konaní voľnú ruku. McArthur sa rozhodne zjednotiť celú Kóreu pod demokratickým režimom, avšak po prejdení 38. rovnobežky armádou OSN narazí na odpor Číny, ktorá ho pred postupom “varuje“. Prezident USA Truman dostáva správu prostredníctvom indického diplomata, ale ignoruje ju. Ďalšiemu postupu vojsk OSN pod americkým velením nedokázala už polorozbitá severokórejská armáda zabrániť. Hlavné mesto KĽDR Pchjongjang bolo dobyté 20. októbra 1950 a do konca októbra obsadili americké sily celý Kórejský polostrov až po Amnokkang (čin. Ja- lu- tiang), hraničnú rieku s Čínou. Nasledovali ďalšie čínske varovania, ktoré boli odmietnuté.
3 etapa vojny
Keďže pre Čínu bola Kórea nárazníkovou zónou, ktorú si nemohla dovoliť stratiť, už 25. októbra 1950 sa zapojila do bojov čínska armáda. Šlo o armádu s najväčším ľudským potenciálom, pri ktorej sa zrealizoval jeden z najutajovanejších presunov väčšieho počtu vojakov(150 000) o akom píše história. Američania ich zásahu neprikladali veľkú váhu, pretože správy, ktoré získavala ich ústredná spravodajská služba CIA (Central Intelligence Agency) žiaden veľký obrat nepredpokladali. Avšak americká špionáž úplne zlyhala za čo vojská OSN draho zaplatili. Zo zimou prišli aj Čínania, ktoré zastihli vojská OSN úplne nepripravené a počet zranených, mŕtvych a v neposlednom rade aj omrzlín stále stúpal V tomto období boli prvý krát nasadené novovytvorené jednotky M*A*S*H( Mobile Army Surgical Hospital). Tieto záchranné útvary sa presadili najmä rýchlymi evakuáciami zranených z frontových línií a zavedením kvalitnej zdravotníckej služby medzi bojujúcimi.
Zdroje: George B. Tindall, David E Shi.: dejiny Spojených státu amerických, 3. vydanie, Praha, Lidové noviny, 1998, ISBN 80-7106-902-9, Gabriel Partos.: Studená vojna, 3. vydanie, Bratislava, PTK- ECHO, 1994, ISBN 80-88753-04-X, Odfrey Hudgson.: Od úsvitu století po začátek studené války, 1. vydanie, Praha, Columbus, 2001, Európska iniciatíva Fréderica Deloucha.: Dejiny Európy, 1. vydanie, Bratislava, Mladé letá, 1995, ISBN 80-06-00605-9, Miroslav Kamenický, Ivan Mrva, Mária Tonková, Pavol Valachovič.: Lexikón svetových dejín, 1. vydanie, Banská Bystrica, Media Trade, 1997, ISBN 80-08-01120-3
Podobné referáty
Studená vojna | SOŠ | 2.9717 | 1296 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9854 | 1056 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9552 | 923 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9579 | 4404 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9750 | 1693 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9361 | 2687 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9665 | 817 slov | |
Studená vojna | ZŠ | 3.0071 | 2693 slov | |
Studená vojna | INÉ | 2.9839 | 3248 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9691 | 2048 slov |