zjazd Komunistickej strany, ktorý vstúpil do dejín ako zhodnotenie pokusu o budovanie sociálne spravodlivej spoločnosti a o skoncovanie s kultom osobnosti. Síce o každom zjazde Komunistickej strany sa tvrdilo, že je historický, však 20. zjazd ním skutočne bol- a to vďaka Nikitovi Chruščovovi. Prvý tajomník ÚV Nikita Chruščov predniesol v noci z 25. na 26. februára 1956 historický prejav - O kulte osobnosti a jeho následkoch. "Otca národov" Josifa Stalina, ktorý zomrel 5. marca v roku 1953, v tomto prejave definitívne pochoval v mysliach ľudí, ktorí ho do tej chvíle slepo uznávali a nasledovali. Chruščov v krajne emocionálnom prejave, ktorý sprevádzal mávaním rukami zaťatými v pästiach, takmer tri hodiny vrhal do mlčiacej zjazdovej sály jeden šokujúci fakt za druhým. Vlastnoručne doplňoval text prejavu poznámkami do poslednej chvíle, než vstúpil na tribúnu, ale originál textu jeho vystúpenia sa nezachoval. Obvinil Stalina z porušovania leninských zásad vedenia komunistickej strany a krajiny, z obludných masových represálií a z diletantského riadenia mnohých operácií počas Veľkej vlasteneckej vojny.
Chruščov vtedy nepovedal, a ani nemohol povedať, celú pravdu o stalinských represáliách, ktoré stáli životy miliónov ľudí. Veď on sám mal na nich nezanedbateľný podiel. Mína položená pod systém stalinizmu však vybuchla. A v tom je jeho úloha nespochybniteľná. Vo verejnom odhalení viny Stalina sa s ním ťažko môže niekto porovnať. Chruščov sám neskôr spomínal, že mal obavu, či sa naňho nakoniec delegáti nevrhnú. No nakoniec zo stíchnutej sály zaznel potlesk.
Vo svojich pamätiach neskôr tvrdil, že ho k odsúdeniu stalinizmu viedlo "srdce a svedomie". Nebola to však jediná príčina. Po Stalinovej smrti sa systém dostal do ťažkej krízy. Represálie prekročili všetky hranice únosnosti, najmä chystaný proces s lekármi. Životná úroveň v krajine sa už dostala na hranicu únosnosti. O vážnosti situácie svedčila tiež vzbura vo väzenskom tábore v Norilsku v máji 1953. Systémové zmeny sa ukázali ako nevyhnutné.
Odhaľovanie Stalina bolo nepochybne práve tým odrazovým mostíkom, ktorý Chruščovovi umožnil zaujať kľúčové miesto vo vedení strany a samozrejme, aj sovietskej vlády. Celou svojou povahou vybočoval zo stalinského politbyra. Samozrejme, bol dlhoročným straníckym funkcionárom, v čase veľkých čistiek stál na čele moskovskej organizácie a od roku 1949 bol prvým tajomníkom na Ukrajine. Od 30. rokov patril do okruhu najvyššieho vedenia strany. Napriek tomu nemal spôsoby príslušníka "verchušky", často sa zhováral s robotníkmi a kolchozníkmi a zachoval si takpovediac zdravý sedliacky rozum.