Keď sa to až z novín dozvedel urazený Eisenhower, reagoval odmerane a s varovaním pred dôsledkami. Aby predišiel podozreniu spiknutia západných veľmocí proti Tretiemu svetu, rozhodol sa riešiť spor cez OSN, ktorá 2. novembra 1956 vydala rezolúciu vyzývajúcu všetky strany k ukončeniu bojových akcií. Avšak Egypťania pokračovali v bojoch, čo nič nebránilo tomu, aby sa pokračovalo podľa pôvodného utajeného plánu, a tak 5. novembra začal britsko- francúzsky letecký a námorný výsadok v Port Saide. Na to hneď reagovala Moskva vyhrážaním sa jadrovým útokom čím oživila USA, ktoré sa jednoznačne postavili proti ZSSR, avšak ešte stále boli rozhodnuté ukončiť útok Francúzska a Británie, ktorý stále pokladali za chybu. Británia zastavila svoje jednotky 6. novembra potom ako jej USA pohrozili devalváciou libry a nedostatkom ropy dôsledku blokádou prostriedkov z Medzinárodného menového fondu. Francúzsko vzápätí ostalo opustené, a taktiež sa hneď dalo na ústup. Tak sa siedmym novembrom skončila britsko- francúzska ofenzíva v Sueze. Izrael však v bojoch pokračoval až do marca a obsadil Gazu a Sinajský polostrov, tieto územia však boli v roku 1957 vrátené. Výsledkom bolo, že v Egypte vzrástla moc Násira a ZSSR.
Tento konflikt patril do izraelsko- arabských vojen, ktoré odrážali premenu regionálneho konfliktu na medzinárodný, ktorý veľmoci nedokázali vyriešiť. Dokopy to boli štyri vojny, prvá z nich sa nazvala izraelsko- arabská roku 1947, druhá, o ktorej som písala je vojna Sinajská, tretia vojna bola vojna šesťdenná z roku 1967 a nasledovala posledná z októbra 1973, teda vojna Kippurská alebo Ramadanská.

KUBÁNSKA RAKETOVÁ KRÍZA
O tomto konflikte z roku 1962 svet všeobecne hovorí, že mal najbližšie k vojne, dokonca sa začal odpočítavať začiatok jadrového útoku. Trvala len 13 dní a jej dôvodom bolo rozmiestnenie jadrových rakiet stredného doletu na Kube Sovietskym zväzom, ktorý chcel týmto počinom vyvážiť nedostatok jadrového arzenálu voči Spojeným štátom. Ďalším dôvodom boli americké jadrové rakety “Jupiter“ v Turecku, ktoré by mohli behom šiestich minút zničiť všetky mestá na juhu Sovietskeho zväzu a v neposlednom rade aj neúspešné vylodenie ozbrojených kubánskych proticastrovských emigrantov podporovaných CIA v roku 1961 na Kubu v nádeji, že vyvolajú povstanie proti režimu Fidela Castra, ktorý sa stal predsedom kubánskej vlády 16. februára 1969.