Generál Anatolij Gribkov totiž navštívil Kubu počas krízy a zistil že okrem rakiet SS-4 sa tam nachádzali aj obávané rakety typu Frog, ktoré boli vybavené jadrovými hlavicami. Navyše tento generál vyhlásil, že na rozdiel od rakiet SS-4, ktoré mohli byť odpálené len na pokyn Moskvy, odpálenie rakiet Frog v prípade, že by Spojené štáty napadli Kubu, spadalo do právomoci miestneho sovietskeho veliteľa. Ak by bola táto skutočnosť známa počas kubánskej krízy a rakety Frog by sa požili proti silám USA, Washinghton by bol vystavený intenzívnemu tlaku podniknúť mohutný jadrový protiúder. V každom prípade táto kríza posilnila jadrové zbrojenie na oboch stranách, avšak obe strany si aj uvedomila, že ani jedna z nich naozaj nechce tretiu svetovú nukleárnu vojnu- znamenalo by to katastrofu, ktorá by použitím jadrových zbraní mohla zničiť celý svet. VIETNAMSKÁ VOJNA
Začiatok tohto konfliktu možno datovať do roku 1945, keď po kapitulácií Japonska, ktoré cez 2. Svetovú vojnu obsadilo Francúzsku Indočínu, Francúzsko znova vyhlásilo svoj koloniálny nárok na Vietnam, Kambodžu a Laos. Táto politika ho doviedla do vojny i Indočíne, ktorá sa skončila katastrofálnou porážkou francúzskych koloniálnych síl pri Die- bien-phu 7. mája 1954. Na konferencií v Ženeve sa rozhodlo o dočasnom rozdelení Vietnamu na 2 časti na 17. rovnobežke. Sever mal byť spravovaný vládou Vietnamskej demokratickej republiky a juh proamericky orientovanými nacionalistami na čele s premiérom Ngo Dinh Diemom, teda s najvyšším predstaviteľom saigonského režimu, pričom plánované voľby na rok 1956 mali priviesť krajinu k zjednoteniu.
V roku 1955 Ngo Dinh Diem vyhlásil referendum, cisárstvo nahradila republika a v októbri 1955 sa stal prvým prezidentom južného Vietnamu, čím otvorene zamietol zjednotenie so severným hanojským a v neposlednom rade komunistami podporovaným Vietnamom a postavil sa na stranu USA, ktoré boli nútené ich podporovať vzhľadom na fakt, že južný Vietnam predstavoval strategickú oblasť i cenné zdroje surovín. Pochopiteľne do južného Vietnamu začali prichádzať americkí vojnoví poradcovia s cieľom vyškoliť juhovietnamskú armádu na boj s komunistickými protivníkmi. Avšak v krajine čoraz viac silnel odpor proti Diemovi a jeho vláde, v ktorej presadzoval maximálne oddaných ľudí- hlavne svojich príbuzných, čo vyústilo do ozbrojeného povstania. Povstalecké skupiny Vietkong, podporované vládou v Hanoji(aj ich zásobovali po tzv. Ho Či Minovom chodníkom), žali čoraz väčší úspech. USA sa zatiaľ nezapojili, vytvorili len teóriu o zadržiavaní šíriaceho sa komunizmu, známu ako teória domina, ktorá mala slúžiť ako tiché ospravedlnenie.