Koniec druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna bola nepochybne jednou z najstrašnejších udalostí 20. Storočia, ktorú vyvolalo Nemecko na čele s Adolfom Hitlerom s úmyslom vytvoriť takzvanú „Tretiu ríšu“. Tento celosvetový konflikt, do ktorého sa zapojilo 7. Decembra 1941 dokonca i USA si vyžiadalo 50 až 60 miliónov mŕtvych alebo nezvestných, z čoho veľkú časť tvorili i civilní obyvatelia. Táto vojna spustošila celú Európu a jej následky badať dodnes. V skratke možno povedať, že druhá svetová vojna bola v konečnom dôsledku konfliktom dvoch frontov. Na jednej strane poťahovali nitkami nacistické Nemecko, fašistické Taliansko, cisárske Japonsko a na druhej strane parlamentná demokracia USA, socialistický Sovietsky zväz, konštitučná monarchia Veľká Británia a Francúzska republika. Z víťazných veľmocí najviac vynikalo práve USA a Sovietsky zväz, ktoré po skončení vojny dávali ľudom nádej, že je koniec nezmyselnému zabíjaniu. Celý svet sa radoval, keď sa 25. apríla v Torgau pri Labe južne od Berlína po prvýkrát stretli vojská červenej armády a americké jednotky, ktoré sa priateľsky zvítali- pre všetkých ľudí to znamenalo jediné- mier a pokoj. Na jedno sa však zabudlo- nikto nemohol očakávať, že také veľké mocnosti ako USA a ZSSR sa uspokoja len s pocitom víťazstva, s víťazstvom totiž prichádza aj moc a kapitalistické USA a komunistické ZSSR mali úplne odlišné predstavy o svetovej hegemónií. Charakteristika studenej vojny
Studená vojna bola vlastne vojna, ktorú nikdy nikto nevyhlásil a ktorá sa nikdy oficiálne neskončila. Napriek tomu, že táto „tichá“ vojna o Európu nikdy neprerástla do celosvetového vojnového konfliktu, zasiahla celý svet a každý človek na svete si ju veľmi dobre uvedomoval a trpel ňou. Napriek tomu, že už aj v minulosti existovali nevojenské konflikty, Studená vojna sa od nich v mnohom odlišovala, napríklad tým, že Studenú vojnu možno charakterizovať ako totálnu, teda jednoducho povedané, každá strana bola ochotná zájsť až do krajností a svojím konaním smerovala k úplnému víťazstvu, kde neexistovali žiadne kompromisy. Treba si uvedomiť, že na opačných stranách rieky stáli dve veľmoci, ktoré sa veľmi odlišovali- svojou ideológiou, režimom a predstavami o budúcnosti celého sveta. Jednalo sa hlavne o vojnou vyčerpanú Európu, ktorá sa zmietala medzi dvoma veľmocami, ktoré jej vnucovali svoj systém.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Studená vojna
Dátum pridania: | 20.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | belasicova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 17 058 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 67 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 111m 40s |
Pomalé čítanie: | 167m 30s |
Zdroje: George B. Tindall, David E Shi.: dejiny Spojených státu amerických, 3. vydanie, Praha, Lidové noviny, 1998, ISBN 80-7106-902-9, Gabriel Partos.: Studená vojna, 3. vydanie, Bratislava, PTK- ECHO, 1994, ISBN 80-88753-04-X, Odfrey Hudgson.: Od úsvitu století po začátek studené války, 1. vydanie, Praha, Columbus, 2001, Európska iniciatíva Fréderica Deloucha.: Dejiny Európy, 1. vydanie, Bratislava, Mladé letá, 1995, ISBN 80-06-00605-9, Miroslav Kamenický, Ivan Mrva, Mária Tonková, Pavol Valachovič.: Lexikón svetových dejín, 1. vydanie, Banská Bystrica, Media Trade, 1997, ISBN 80-08-01120-3
Podobné referáty
Studená vojna | SOŠ | 2.9717 | 1296 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9854 | 1056 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9552 | 923 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9579 | 4404 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9750 | 1693 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9361 | 2687 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9665 | 817 slov | |
Studená vojna | ZŠ | 3.0071 | 2693 slov | |
Studená vojna | INÉ | 2.9839 | 3248 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9691 | 2048 slov |