V kráľovskom období žili Rimania ešte v rodovom zriadení. Desať rodov tvorilo kúriu a 10 kúrií kmeň – tribus. Zo starších príslušníkov rodov vznikol poradný zbor kráľa – senát. Na konci kráľovstva rodové zriadenie zaniklo. Na začiatku republiky tvorili rímsku spoločnosť pôvodný obyvatelia Ríma – patricijovia a potomkovia prisťahovalcov – plebejci. Patricijovia zastávali v Ríme všetky významné funkcie, plebejci mali len obmedzené práva. Nemohli sa sobášiť s patricijmi, ani zastávať úrady. Raný vývoj republiky vypĺňal boj plebejcov za zrovnoprávnenie. Najskôr získali plebejci dve miesta tribúnov ľudu. Ich povinnosťou bolo chrániť plebejcov pred svojvôľou patricijov. Boli osobne nedotknuteľní a mali právo veta, čiže mohli zamedziť prijatie opatrenia, ktoré by bolo v neprospech plebejcov. Neskôr plebejci dosiahli spísanie zvykového práva a sprístupnenie jeho textu. Zákony dvanástich tabúľ z roku 450 pred Kr. boli dlho zdrojom rímskeho práva. V roku 287 pred Kr. dosiahli plebejci úplnú rovnoprávnosť, keď získali úrad jedného konzula. V správe štátu tak spojením bohatých patricijov a plebejcov vznikla nová spoločenská vrstva – nobilita.
Na čele rímskej republiky stáli dvaja konzuli volení na jeden rok. V čase vojenského nebezpečenstva menoval senát jedného z nich za diktátora, ktorý velil vojsku a mal na pol roka neobmedzenú moc. Senát zostal poradným orgánom konzulov a členstvo v ňom bolo doživotné. Rímsky mestsky štát bol v podstate poľnohospodárskym štátom, lebo bohatstvo občanov plynulo z držby pôdy a z jej výnosov. Najbohatší občania vlastnili veľké latifundiá, na ktorých pracovali otroci. Väčšinu obyvateľstva však tvorili slobodní roľníci. Voči štátu mali povinnosť platiť dane a slúžiť vo vojsku. Keďže rímski občania si museli sami zadovážiť výzbroj, bezzemkovia neboli začlenení do vojska.
Bojové jednotky rímskeho vojska tvorili légie, ktorým velili konzuli. Hlavnou bojovou silou boli ťažkoodenci, jazda len prenasledovala nepriateľa. Výboje prinášali Rimanom bohatú korisť, lacnejšie obilie a vojenských zajatcov – otrokov. Pracovali na latifundiách, v baniach, v remeselníckych dielňach, ale aj ako služobníctvo v panských domoch. Otrokov nepokladali za ľudí. Rimania svoj majetok delili na tri druhy: mlčiace nástroje – napr. pluh, polohovoriace nástroje – dobytok a hovoriace nástroje – otroci.
Dostatok lacných otrokov umožnil vlastníkom pôdy vyrábať lacnejšie.