Zbedačení drobní roľníci strácali svoje pozemky a odchádzali do miest, kde sa stali proletármi. Tu žili na trovy štátu, lebo stále mali volebné právo. No v rímskej armáde ako bezzemkovia slúžiť nemohli. Medzi bezzemkami rástla nespokojnosť. S požiadavkou pozemkovej reformy vystúpil roku 133 pred Kr. tribún ľudu Tiberius Gracchus. Navrhol zákon, ktorý obmedzoval vlastníctvo štátnej pôdy na 1000 jutár na rodinu. Ostatná pôda sa mala rozdeliť po 30 jutrách medzi bezzemkov. Svoj zámer však neuskutočnil, lebo nepriatelia reformy ho zavraždili. Po desiatich rokoch sa pokúsil bratove zámery uskutočniť Gaius Gracchus. No nepodarilo sa mu vytvoriť širokú opozíciu proti senátu získaním mestskej chudoby, lebo ho takisto zavraždili.
Nevyriešené problémy s bezzemkami, ktoré komplikovali dopĺňanie vojakov do légií, (Rímsky ťažkoodenec bol vyzbrojený mečom, kopijou a oštepom. V boji sa chránil pancierom, prilbou a štítom. Najbohatší boli ťažkoodenci. Chudobnejší ľahkoodenci mali oštepy a najchudobnejší len praky) signalizovali, že dozrel čas na nové politické usporiadanie štátu a nové rozdelenie moci v Ríme.