Zdôraznil, že tento projekt je namierený proti hospodárskemu chaosu, a preto je ponúknutý všetkým štátom Európy.
Príčiny vzniku tohoto projektu:
1. hospodárska stabilita Európy proti šíreniu komunizmu;
2. kontrola USA nad západnou Európou;
3. týmto projektom si Spojené štáty liečili nadvýrobu;
Export USA počas druhej svetovej vojny vzrástol takmer päťnásobne, zásobovali celú protihitlerovskú koalíciu. USA mali záujem na udržiavaní tohoto rozsahu výroby, pretože zlikvidovali nezamestnanosť. V roku 1947 sa ale v Európe vyčerpali devízové rezervy, jedinou tvrdou menou bol americký dolár. Európa nemala čím platiť za americký tovar. Celú túto situáciu mal riešiť Marshallov plán;
Marshallov plán pomoci nebol klasickým úverom. Bolo jasné, že európske štáty by neboli schopné platiť. 90% pomoci plynulo vo forme darov, iba 10% bolo pôžičkou. Napokon do Európy neplynuli financie, ale výrobky. Vlády európskych štátov predali tieto výrobky podnikateľom. Peniaze, ktoré vláda získala za predané výrobky, mohla investovať do hospodárstva. 10% úveru splácali európske krajiny surovinami alebo produktami. Ani tie nemuseli priamo plynúť do Ameriky, mohli to splatiť európskym podnikom, v ktorých mal väčšinu americký kapitál.
Európske krajiny boli hneď po prejave nadšené, Veľká Británia sa chopila iniciatívy, oslovila francúzsku vládu a 17.júna 1947 sa stretli francúzsky a britský minister zahraničných vecí, aby prerokovali podmienky. Najdôležitejšou otázkou, ktorou sa zaoberali bola účasť Sovietskeho zväzu, Briti aj Francúzi by privítali, keby sa Sovieti nezúčastnili Marshallovho plánu, lebo by všetko iba komplikovali. Ale 22.júna dávajú Sovieti najavo, že sa chcú zúčastniť ďalšej schôdzky ministrov zahraničných vecí Veľkej Británie a Francúzska 28.júna v Paríži. Molotov presadzoval klasické úvery na bilaterálnej úrovni len pre tie najzničenejšie krajiny a pre tie, ktoré boli v protihitlerovskej koalícii. Tieto požiadavky boli pre Veľkú Britániu a Francúzsko neprijateľné, takže Molotov odchádza s konštatovaním, že Sovietsky zväz sa nezúčastní Marshallovho plánu. Vtedy definitívne spadla "železná opona". Podľa západnej tlače sa svet definitívne rozdelil na dva bloky.
To, že odišiel Sovietsky zväz znamenalo, že Marshallovho plánu sa nezúčastní ani východná Európa. Jediným závažným záujemcom bolo Československo. Poliaci o tom tiež rokovali, ale vláda nikdy neprijala oficiálne vyhlásenie o účasti na Marshallovom pláne. Jediné oficiálne vyhlásenie bolo o zamietnutí, 9.júla 1947. Československo považovalo Marshallov plán za vynikajúcu možnosť ako riešiť závažné ekonomické problémy. Československo si uvedomovalo, že je v sovietskej sfére vplyvu. Po odchode Molotova zisťovala československá vláda, ako sa má zachovať.