5.júla dostal Gottwald tajnú depešu, v ktorej ho Stalin nabáda, aby sa Československo zúčastnilo na Marshallovom pláne, ale malo znemožniť jeho jednomyseľné prijatie. 7.júla prijala československá vláda rozhodnutie o účasti na Marshallovom pláne. Ale 8.júla dostáva Gottwald ďalšiu depešu, aby Československo odvolalo účasť.
9.júla 1947 odchádza československá delegácia (Gottwald, Ján Masaryk, Prokop Drtina) na rokovania do Moskvy. Stalin tlačil na celú delegáciu, aby odvolala účasť na Marshallovom pláne; vyhlásil, že je to "otázka priateľstva, buď ste s nami alebo proti nám". 10.júla 1947 československá vláda jednomyseľne odvolala účasť na Marshallovom pláne - bola to trápna situácia, lebo deň predtým ešte svoju účasť potvrdili.
Dôsledky odmietnutia Marshallovho plánu pre východný blok:
1. Západná tlač predpokladala, že Československo môže plniť úlohu sprostredkovateľa medzi Východom a Západom. 2. Na Západe sa uplatnili vyspelé výrobné technológie, Východ sa k nim dostal až na začiatku 70tych rokov. Príčiny, pre ktoré ZSSR odmietlo účasť svojich satelitov:
1. Sovieti sa domnievali, že odmietnutím východoeurópskych krajín celý Marshallov plán krachne, pretože v tom období boli významnými producentami poľnohospodárskych výrobkov pre Západ. 2. Obávali sa amerického vplyvu vo východnej Európe
3. Hospodársky dôvod: Sovieti vymysleli plán na riešenie svojich problémov v spolupráci s východnou Európou. Ich deficit mali nahrádzať satelity. Marshallov plán zapríčinil to, že Sovieti začínajú pretvárať sovietsku sféru vplyvu na uzavretý blok. Premena na blok znamená totálne podriadenie satelitov a riadenie ich politiky priamo z Kremľa. Po roku 1947 dávajú najavo, že všetky krajiny vo sfére vplyvu majú mať komunistické režimy sovietskeho typu.
Formovanie východného bloku:
Východný blok sa začal formovať na systéme dvojstranných zmlúv, ktoré medzi sebou satelity podpisovali. Tým vzniklo akési vojensko-politické zoskupenie:
1. etapa - tri spojenecké zmluvy, ktoré podpísal Sovietsky zväz s Československom, Juhosláviou a Poľskom ešte pred koncom svetovej vojny;
2. etapa v rokoch 1945-1947 (do podpísania mierových zmlúv) - podpísanie spojeneckých zmlúv medzi víťaznými krajinami východnej zóny (ZSSR, Poľsko, Československo, Juhoslávia, Albánsko);
3. etapa - zmluvy s porazenými štátmi východného bloku (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko). Všetky zmluvy boli namierené na ochranu pred nemeckým útokom, okrem vojenskej stránky to boli aj zmluvy o vzájomnej spolupráci.