Zamorske obiavy

Hlavnou príčinou na zámorské plavby bol nedostatok drahých kovov, zlatých a strieborných peňazí - európske doly boli úplne vyčerpané. V priebehu 15. st. bol problematický obchod s Východom najmä po dobytí Carihradu Turkami. V r. 1453, tieto obchodné cesty obsadili. Preto musela
Európa začala hľadať nové cesty, pretože sa nemala ako dostať do Indie. Preto sa tam chceli dostať po mori. Mali na to predpoklady, pretože už bola
objavená Heliocentrická sústava a prvá mapa na ktorej bola zakreslená
Európa, Afrika, Ázia, ostatné kontinenty neboli objavené. Prví s nimi začali Portugalci, ale len plavby pri pobreží Afriky.
Plávali smerom na Západ dostali sa až po Kanárske ostrovy, tu sa zastavili a tvrdili, že cesta ďalej na Západ už nie je možná (divoký Atlantický oceán)
Preto sa rozhodli hľadať inú cestu a dostať sa do Afriky oboplávaním Afriky, osídlili Severnú Afriku a založili 1. obchodnú portugalskú kolóniu Ceutu, postupne preskúmali celé pobrežie Afriky až po Guinejský záliv. Stadeto sa do Lisabonu dovážala slonovina, zlato, čierni otroci, vzácne drevo, kaučuk a korenie.
V r.1487 Bartolomej Diaz dosiahol Južný cíp Afriky a objavil Mys Dobrej nádeje.

V r. 1498 - Vasco de Gama oboplával Afriku, objavil ostrov Madagaskar a od Mysu Dobrej nádeje, pozdĺž pobrežia Afriky sa dostal na Indický oceán a pristál na Západnom pobreží. Indie v Kalkate , stredisko obchodu s korením a indickým tovarom. Krištof Kolumbus poskytol svoje služby Portugalcom tí ho ale odmietli , rovnako ako anglický dvor. Celkove podnikol do Ameriky 4 plavby.
Prvá plavba bola. 3. augusta - 12. októbra 1492. - Kráľovná Izabela vystrojila K. Kolumbovi 3 malé karavely (Pinta, Nina, Santa Maria) a on vyplával. Vyplával z prístavu Palos na Kanárske ostrovy a odtiaľ ďalej na Západ.
12. októbra pristál na ostrove San Domingo, kt. nazval San Salvador „spasiteľ“
V Bahamskom súostroví doplával ešte k Antilským ostrovom potom podnikol ďalšie 3 cesty - objavil ešte Malé a Veľké Antily (Kuba, Haiti), dotkol sa brehov Strednej a Južnej Ameriky a do smrti sa domnieval, že pristál na ostrovoch pred Indiou a že ju objavil, preto nazval obyvateľov Indiánmi.na ostrovoch nebol dostatok zlata ani korenia, bol obvinený z neúspechu, zbavený funkcií (hodnosť admirála a miestodržiteľa objavených zemí), v okovách privezený do Španielska a r. 1506 zomiera.

1519 - 1522 - Fernao Magalhaes ako prvý oboplával Zem za 3 mesiace 21 dní bez jedla a vody
do Indického oceánu
- po 3 mesiacoch pristál pri dnešných Marianách a neskôr na Filipínach zomrel (v bitke s kanibalmi)
- jediná loď sa vrátila známou cestou Indickým oceánom okolo Afriky v r. 1521 - 1. krát oboplávaná zemeguľa, dokázané, že Zem je guľatá
- objavil Ohňovú zem a pomenoval Pacifik, poskytol dôkaz o guľatosti Zeme
- mnohí jeho muži zahynuli od hladu a od chorôb, nedostatok vitamínov C (nepoznali proces kvasenia, vš., čo brali na cesty vydržalo iba krátku dobu)


Dobytie Ameriky
Španieli sa v tejto dobe rozhodli kolonizovať Ameriku túžili po drahých kovoch, ale tie v Západoindickom súostroví nenašli, preto začali španielski dobyvatelia prenikať do vnútra americkej pevniny

1519 - 1521 - Hernado Cortéz - dobytie ríše Aztékov, ďalej ovládol celé Mexiko
- bolo dobyté hl. m. Tenochtitlán a zabitý posl. vládca Montezum II.
- v ďalších rokoch objavil Kaliforniu

1531 - 1532 - Pizzaro - dobytie ríše Inkov
- zmocnil sa hl. m. Cuzca

1535 - Diego Almaro (Pizzarov druh) rozšíril španielske dŕžavy až do chilských končín

Dôsledky zámorských objavov
- hl. predmetom diaľkového obchodu prestal byť len prepychový tovar
- vytvára sa svet. obchod, ktoré prebiehal v trojuholníku.
Z Európy do zámoria: najmä remeselné výrobky, potraviny, súkno, plátno, železné výrobky, zbrane, kožený tovar, chrípkové vírusy.
Do Európy zo zámoria: zemiaky (v Európe sa nejedli, až do 17. st. nimi kŕmili dobytok), korenie, bavlna, kukurica, paradajky, paprika, káva, kakao, tabak, kožušiny, striebro a zlato, syfilis.
Z Európy do Afriky sa vyvážali zbrane a z Afriky do Ameriky otroci.