Skutočne rovnoprávny boli len zámožný občania, kt. mali právo voliť do Nár.zhromaž. Franc. zostalo kráľovstvom, kráľovu moc obmedzovali ústava a Nár.zhrom. Franc. sa stalo konštitučnou monarchiou. Neskôr sa kráľ a šľachta postavili proti ústave. Dúfali, že susedné feudálne štáty im pomôžu obnoviť feudálne zriadenie vo FR. V r.1791 chcel kráľ s rodinou utiecť, ale na hraniciach ho chytili a bol uväznení v Paríži. Prusko a Rakúsko zaútočili na FR. V septembri 1792 ľudové vojsko zvíťazilo nad útočníkmi a nový snem Konvent vyhlásil FR za republiku. Zosadeného kráľa popravili v r.1793 za vlastizradcu. V Konvente získali veľký vplyv jakobíni, kt. sa ujali moci a v štáte nastolili revolučnú diktatúru. Ich vodcom bol Maximilián Robespierre. Jakobíni zaviedli viaceré opatrenia v prospech ľudu-zrušili všetky povinnosti poddaného ľudu voči šlachte, právo voliť bez ohladu na majetok, určili pevné ceny potravín...
Jakobínska revol. diktatúra bola vrcholným obdobím Franc. buržoáznej revolúcie. Postupne im ľud prestal dôverovať, jakobíni podľahli bohatej buržoázii. Tá v r.1794 urobila prevrat, vodcu jakobínov, jeho spolupracovníkov popravili.
Po páde jakobínov moc v krajine uchvátila bohatá buržoázia. Zrušila zákony v prospech ľudu, volebné právo nechala len bohatým. Bohatli obchodníci, vzrastala bieda ľudu. Proti vláde povstala aj šľachta, lebo chcela znovu získať moc. Pokusy o povstanie potláčal Napoleon Bonaparte, ktorému buržoázia zverila velenie armády. Úspechy vo vojnách Napoleon využil na posilnenie vlastného postavenia. V r.1804 a vyhlásil za cisára a FR sa stalo cisárovstvom. Obdobie jeho vlády bolo preplnené dobyvačnými vojnami. Podarilo sa mu ovládnuť skoro celú Európu a podriadiť ju záujmom francúzkej buržoázie. 1805 sa odohrala bitka pri Slavkove, Napoleon porazil rakús.cisára Františka I a ruského cára Alexandra. V obsadených štátoch obmedzoval výsady šľachty a rušil niektoré poddanské povinnosti. Najväčšieho nepriateľa mala franc.bužoázia v Anglicku. Napoleon ho chcel zničiť a tak ovládnuť zámorský obchod. To sa mu nepodarilo ani vojensky, ani hospodársky hoci zakázal všetkým podrobeným štátom obchodovať s Anglickom.
Rusko neposlúchlo zákaz, preto v r.1812 Napoleon podnikol proti nemu veľkú vojenskú výpravu. Spočiatku víťazil. Veliteľom ruskej armády bol generál Kutuzov. Napoleon vtiahol do Moskvy, dúfal, že prinúti cára uzavrieť mier. Obyvatelia Moskvy sa ale vysťahovali, franc. armáda ostala bez prístrešia a potravín. V tuhých mrazoch opustila Moskvu.
1813- v bitke národov pri Lipsku bola franc.