Francúzka revolúvcia

Francúzko

Francúzko patrilo v 18.stor. k najväčším štátom v Európe. Na čele tohto feudálneho štátu stál kráľ- panovník s neobmedzenou mocou. Oporami jeho vlády boli šľachtici, vysokí cirkev. hodnostári. Najväčšiu časť obyvateľstva tvorili poddaný roľníci.
Vo Franc. prevládalo poľnohospodárstvo, no v 18.stor. pribúdali manufaktúry na výrobu hodvábu, porcelánu, kobercov, rozvíjal sa medzinárodný a zámorský obchod. Z majiteľov manufaktúr, baní a obchodníkov sa utvárala buržoázia, ktorá tvorila s remeselníckym meštiactvom tretí stav. Ideovú oporu našla buržoázia v novom myšlienkovom prúde
Osvietenstve. Tvorcovia osvietenstva boli vedci a spisovatelia, ktorý ostro útočili na proti šľachte a cirkvi. Človeka pokladali za tvorcu všetkých hodnôt na svete. Preto každý človek má právo byť slobodnou osobou. Zásluhou osvietenských učencov vyšla vo Franc. Encyklopédia vied, umení a remesiel, ktorá zhrnula vedecké poznanie sveta. Obsahuje poznatky zo všetkých vedných odborov,ktoré ľudstvo do tých čias dosiahlo. Patrí k najvýznam. dielam 18.stor.Medzi najväčších osvietenských mysliteľov patrí spisovateľ, filozof a historik Voltaire. Spoluautorom bol Jean Jacques Russeau.
V druhej polovici 18.stor. v roku 1789 Ľudovít XVI. zvolal snem- zhromaždenie troch stavov- šľachty, duchovenstva a meštianstva a dal im vyriešiť ako zvýšiť štátne príjmy.
Tretí stav-buržoázia odmietla schváliť len zvýšenie daní a žiadali aby snem rokoval o zrušení výsad šľachty a duchovenstva, žiadali voľnosť v podnikaní, účasť na politickej moci.
Kráľ odmietol splniť požiadavky a tretí stav vyhlásil za Národné zhromaždenie. Jej členovia sa rozhodli, že sa nerozídu dokiaľ sa nezmenia pomery v krajine.
Ludovít XVI si chcel zachovať neobmedzenú moc preto dal Nár.zhromaž. rozohnať. Z obavy pred vzburou ľudu povolal do Paríža vojsko. V mestskej pevnosti Bastila rozmiestnili delá, pripravené ostreľovať Paríž. Väznica Bastila bola symbolom neobmedzenej kráľovskej moci.
Parížsky ľud s buržoáziou zaútočil na Bastilu, 14.júla 1783 ju dobyli. Bol to začiatok Franc.
Buržoáznej revolúcie. Po víťazstve sa buržoázia zmocnila vlády, na ochranu svojej moci vytvorila Národné gardy. Väčšina šľachty a vysokých cirk. hodnostárov utiekla z Franc.

Vládu víťaznej buržoázie mala zabezpečiť nová ústava ktorú Nár.zhromaž. vyhlásilo v r.1791. Ústava určovala, kto bude vládnuť, vymedzovala práva, povinnosti občanov.
Zrušila výsady šľachty, vyhlásila rovnosť občanov.

Skutočne rovnoprávny boli len zámožný občania, kt. mali právo voliť do Nár.zhromaž. Franc. zostalo kráľovstvom, kráľovu moc obmedzovali ústava a Nár.zhrom. Franc. sa stalo konštitučnou monarchiou. Neskôr sa kráľ a šľachta postavili proti ústave. Dúfali, že susedné feudálne štáty im pomôžu obnoviť feudálne zriadenie vo FR. V r.1791 chcel kráľ s rodinou utiecť, ale na hraniciach ho chytili a bol uväznení v Paríži. Prusko a Rakúsko zaútočili na FR. V septembri 1792 ľudové vojsko zvíťazilo nad útočníkmi a nový snem Konvent vyhlásil FR za republiku. Zosadeného kráľa popravili v r.1793 za vlastizradcu. V Konvente získali veľký vplyv jakobíni, kt. sa ujali moci a v štáte nastolili revolučnú diktatúru. Ich vodcom bol Maximilián Robespierre. Jakobíni zaviedli viaceré opatrenia v prospech ľudu-zrušili všetky povinnosti poddaného ľudu voči šlachte, právo voliť bez ohladu na majetok, určili pevné ceny potravín...
Jakobínska revol. diktatúra bola vrcholným obdobím Franc. buržoáznej revolúcie. Postupne im ľud prestal dôverovať, jakobíni podľahli bohatej buržoázii. Tá v r.1794 urobila prevrat, vodcu jakobínov, jeho spolupracovníkov popravili.
Po páde jakobínov moc v krajine uchvátila bohatá buržoázia. Zrušila zákony v prospech ľudu, volebné právo nechala len bohatým. Bohatli obchodníci, vzrastala bieda ľudu. Proti vláde povstala aj šľachta, lebo chcela znovu získať moc. Pokusy o povstanie potláčal Napoleon Bonaparte, ktorému buržoázia zverila velenie armády. Úspechy vo vojnách Napoleon využil na posilnenie vlastného postavenia. V r.1804 a vyhlásil za cisára a FR sa stalo cisárovstvom. Obdobie jeho vlády bolo preplnené dobyvačnými vojnami. Podarilo sa mu ovládnuť skoro celú Európu a podriadiť ju záujmom francúzkej buržoázie. 1805 sa odohrala bitka pri Slavkove, Napoleon porazil rakús.cisára Františka I a ruského cára Alexandra. V obsadených štátoch obmedzoval výsady šľachty a rušil niektoré poddanské povinnosti. Najväčšieho nepriateľa mala franc.bužoázia v Anglicku. Napoleon ho chcel zničiť a tak ovládnuť zámorský obchod. To sa mu nepodarilo ani vojensky, ani hospodársky hoci zakázal všetkým podrobeným štátom obchodovať s Anglickom.
Rusko neposlúchlo zákaz, preto v r.1812 Napoleon podnikol proti nemu veľkú vojenskú výpravu. Spočiatku víťazil. Veliteľom ruskej armády bol generál Kutuzov. Napoleon vtiahol do Moskvy, dúfal, že prinúti cára uzavrieť mier. Obyvatelia Moskvy sa ale vysťahovali, franc. armáda ostala bez prístrešia a potravín. V tuhých mrazoch opustila Moskvu.
1813- v bitke národov pri Lipsku bola franc.

armáda porazená spojenými ruskými, pruskými a rakúskymi vojskami. V bitke pri Waterloo bola fr.armáda zase porazená anglic. a prus. vojskami. Tu Napoleona zajali, odviezli do vyhnanstva na ostrov Sv. Heleny, kde v r.1821 zomrel.
Jeho výborná politika síce priniesla v podmanených oblatiach čiastočné zmiernenie feudálneho útlaku, ale spôs. veľa násilia, biedy, utrpenia ľudu. Vo FR obnovili kráľovstvo, v skutočnosti v ňom vládla bohatá buržoázia. V r. 1815-Ruská, rakúska, pruská vláda uzavreli vzájomnú dohodu–Svätú alianciu o spoločnom boji proti každému pokrokovému hnutiu v Európe. Ale odpor ľudu a buržoázie stále rástol. Bolo zrejmé, že revolučný boj za oslobodenie spod feudalizmu, ktorý začala Veľká franc. buržoázna revolúcia, už nemožno zastaviť.