Francúzko

Francúzko patrilo v 18.stor. k najväčším štátom v Európe. Na čele tohto feudálneho štátu stál kráľ- panovník s neobmedzenou mocou. Oporami jeho vlády boli šľachtici, vysokí cirkev. hodnostári. Najväčšiu časť obyvateľstva tvorili poddaný roľníci.
Vo Franc. prevládalo poľnohospodárstvo, no v 18.stor. pribúdali manufaktúry na výrobu hodvábu, porcelánu, kobercov, rozvíjal sa medzinárodný a zámorský obchod. Z majiteľov manufaktúr, baní a obchodníkov sa utvárala buržoázia, ktorá tvorila s remeselníckym meštiactvom tretí stav. Ideovú oporu našla buržoázia v novom myšlienkovom prúde
Osvietenstve. Tvorcovia osvietenstva boli vedci a spisovatelia, ktorý ostro útočili na proti šľachte a cirkvi. Človeka pokladali za tvorcu všetkých hodnôt na svete. Preto každý človek má právo byť slobodnou osobou. Zásluhou osvietenských učencov vyšla vo Franc. Encyklopédia vied, umení a remesiel, ktorá zhrnula vedecké poznanie sveta. Obsahuje poznatky zo všetkých vedných odborov,ktoré ľudstvo do tých čias dosiahlo. Patrí k najvýznam. dielam 18.stor.Medzi najväčších osvietenských mysliteľov patrí spisovateľ, filozof a historik Voltaire. Spoluautorom bol Jean Jacques Russeau.
V druhej polovici 18.stor. v roku 1789 Ľudovít XVI. zvolal snem- zhromaždenie troch stavov- šľachty, duchovenstva a meštianstva a dal im vyriešiť ako zvýšiť štátne príjmy.
Tretí stav-buržoázia odmietla schváliť len zvýšenie daní a žiadali aby snem rokoval o zrušení výsad šľachty a duchovenstva, žiadali voľnosť v podnikaní, účasť na politickej moci.
Kráľ odmietol splniť požiadavky a tretí stav vyhlásil za Národné zhromaždenie. Jej členovia sa rozhodli, že sa nerozídu dokiaľ sa nezmenia pomery v krajine.
Ludovít XVI si chcel zachovať neobmedzenú moc preto dal Nár.zhromaž. rozohnať. Z obavy pred vzburou ľudu povolal do Paríža vojsko. V mestskej pevnosti Bastila rozmiestnili delá, pripravené ostreľovať Paríž. Väznica Bastila bola symbolom neobmedzenej kráľovskej moci.
Parížsky ľud s buržoáziou zaútočil na Bastilu, 14.júla 1783 ju dobyli. Bol to začiatok Franc.
Buržoáznej revolúcie. Po víťazstve sa buržoázia zmocnila vlády, na ochranu svojej moci vytvorila Národné gardy. Väčšina šľachty a vysokých cirk. hodnostárov utiekla z Franc.

Vládu víťaznej buržoázie mala zabezpečiť nová ústava ktorú Nár.zhromaž. vyhlásilo v r.1791. Ústava určovala, kto bude vládnuť, vymedzovala práva, povinnosti občanov.
Zrušila výsady šľachty, vyhlásila rovnosť občanov.