Stávky na víťaza sa uzavreli.
Na druhý deň ráno, keď už boli zaplnené tribúny, prišla nobilita, aj usporiadateľ hry, alebo cisár zaujali svoje miesto, na dané znamenie vstúpili do arény gladiátori. V skvostnom oblečení, v pancieroch zdobených umeleckými reliéfmi, v rytme hudby, kráčajúc po piesku, až pred slávnostnú lóžu. Za nimi išli sluhovia so zbraňami. Keď sa sprievod zastavil, gladiátori so zdvihnutou pravicou pozdravili usporiadateľa, a keď v lóži sedel cisár , bol pozdravený frázou: „ Ave Caesar, morituri te salutant!“. Potom nasledovala prehliadka zbraní. Po malom skúšobnom boji s tupými zbraňami, zaznel signál oznamujúci skutočný zápas- na život a na smrť.
Keď sa skončil boj, porazený so zdvihnutou ľavou rukou žiadal o milosť. Ak bojoval statočne a získal si priazeň publika, obecenstvo mávaním bielymi šatkami a s prstom obráteným nahor požiadalo o jeho milosť. Posledné slovo však mal usporiadateľ, či cisár, ak ukázal palec obrátený nadol, súper ho prepichol.
Stávalo sa, že jeden gladiátor zabil druhého, alebo sa navzájom smrteľne zranili. Vtedy pribehli zriadenci amfiteátru, malým kladivom ho klopli do čela, zaťali mu do tela hák a vyviedli ho z arény. Ak bol ešte živý, dali mu poslednú smrteľnú ranu.

Nejeden gladiátor skončil ako boháč. Obecenstvo zahrnovalo svojho miláčika darmi a usporiadateľ mu za statočný boj poslal zlaté mince v drahocennom pokáli. Nero napríklad venoval jednému prepustenému gladiátorovi palác a statok. Slávnych gladiátorov mali napriek ich neotesanosti a hrubosti v láske a tešili sa tiež priazňou žien. Ich pot sa dokonca používal ako afrodiziakum. Mnoho žien videlo šťastie v tom, že namiesto predčasne zostarnutého manžela objímal svalnatý, statný gladiátor. Gladiátori prišli do módy a ani ženy cisárskeho dvoru im nemohli odolať. Údajne aj manželka Marca Aurélia hľadala útechu v náručí jedného z nich. Zlé jazyky tvrdili, že z tohto pomeru sa jej narodil neskorší cisár Commodus. Isté je, že Commodus nemal nič zo svojho otca- filozofa, ale miloval zápasy v amfiteátri, vyučil sa gladiátorskému remeslu, stýkal sa s gladiátormi a aj sám vystupoval v aréne. Samozrejme musel byť vždy víťazom a za svoje vystúpenia si nechával platiť- zakaždým milión sesterciov.
Podobní gladiátori-„amatéri“ vystupovali v aréne už pred Commodom. Boli to napríklad príslušníci senátorského a jazdeckého stavu. Dôvody boli rôzne. Jedni túžili po sláve, druhí po peniazoch, iní pre záľubu a pre uspokojenie. Podľa zápisov aj ženy zatúžili po tomto povolaní a zápasili v aréne pre nemalé potešenie divákov.
Za republiky Caesar poslal do arény aj v jeden deň 320 gladiátorských dvojíc aby oslnil ľud.