Dívať sa celý deň na boj človeka proti človeku bolo predsa jednotvárne a tak ich spestrili nahnaním dravých zvierat. Mali dva druhy. Buď bojoval špeciálne vycvičený gladiátor proti, dravému zvieraťu , alebo zvieratá medzi sebou. Rimania obdivovali zvieratá privezené z cudzích krajín ako vlci, medvede, nosorožce, hrochy, slony, žirafy, leopardy, levy, tygre a mnohé iné zvieratá, ktoré spestrovali hry. S pôžitkom pozerali na šelmy, ktoré sa navzájom trhali a ešte s väčším pôžitkom pozorovali boj šelmy a gladiátora, či odsúdenca na smrť, vohnaného medzi vyhladované zvieratá, ozbrojeného iba kyjakom. Všetky tieto zápasy boli ešte spestrené zavedením nemohier a pantoným, pri ktorých niektorí účinkujúci zomierali krutou smrťou. Týmito účinkujúcimi boli odsúdenci na smrť, ktorí niekedy zastupovali hercov v poslednom okamihu a museli „ odohrať“ celú scénu krutej smrti , buď ukrižovaním, upálením, či predhodením dravým zvieratám.

Bola však aj malá skupinka ľudí, ktorým boli takéto hry proti mysli. Vo všetkých dobách sa vyskytovali ľudia, ktorí neschvaľovali hry a aj ich kritizovali. Väčšinou táto kritika nesmerovala proti hrám samým, ale proti výstrelkom Do tejto skupiny patril aj Seneca, ktorý opísal svoje dojmy z jedných hier.

„ V porovnaní s tým boli všetky doterajšie boje iba prejavom milosrdenstva. Teraz tu bez akýchkoľvek ohľadov prebieha len a len masakrovanie. Žiadny kryt nemajú. Všetka sila sa vkladá do rany a žiadna rana nepadne vedľa.. Aj tí, čo pred chvíľou vraždili, ocitnú sa na príkaz v rukách iných, aby sami boli zavraždení. A víťaz musí skončiť násilnou smrťou! Hry sa vedú ohňom a mečom. A tak to ide ďalej pokiaľ sa aréna nevyprázdni. , Zabi ho! Rež! Popaľ ho! Prečo sa s takou nechuťou vrhá proti meču? Prečo zabíja tak rozpačito? Prečo umiera tak nerád? Bitím ich honia v ústrety ranám: s obnaženou hruďou musí navzájom prijímať rany.“
„ Zabi ho! Rež! Popáĺ ho!- pokrikujú nespokojné davy, keď gladiátori nebojujú s náležitým zápalom, keď niektorý z nich chce snáď šetriť súpera a nechce ho zabiť. Diváci uzatvárajú stávky, bavia sa a chichotajúc, zatiaľ čo v aréne rinčia zbrane, na smrť zranený gladiátor klesá k zemi, skrvavený piesok sa narýchlo zhrnie a nasype sa ďalší pre ďalšie utkanie. Zabi ho! Rež! Popáĺ ho!- kričia diváci a lanisti stoja za gladiátormi, s ostro nabrúsenými mečmi, či rozpáleným železom honia dopredu cúvajúcich. Niet záchrany! Možno, že dnes zvíťazí, že dnes ujde smrti, ale každý z nich vie, že skôr, či neskôr aj jeho mŕtve telo bude vyvlečené z arény.“

„ Kedysi bol človek človeku svätým, no dnes sa pre zábavu a hry vraždí.