Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Etruskovia a etruské zápasy
Dátum pridania: | 03.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Murci | ||
Jazyk: | Počet slov: | 888 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |
Títo zajatci boli spočiatku zabíjaní ako je tomu v ranných fázach všetkých kultúr. Po skončení boja boli obetovaní v rámci pohrebných rituálov k ucteniu pamiatky mŕtvych etruských bojovníkov. Motív ľudských obetí sa objavuje na etruských vázach a latinský autori sa tiež zmieňujú o obetovaní niekoľko sto vojnových zajatcov. Zabíjanie zajatcov sa stalo určitou formou zábavy ako o tom svedčí Hérodotova správa, že Etruskovia, keď po bitke u Alalie zajali veľké množstvo nepriateľov, vyviedli ich von z mesta a ukameňovali. súboje, Postupne boli namiesto jednoduchého zabíjania zajatcov usporiadavané ktoré zrejme predchádzali ich usmrteniu a rozširovali program verejných slávností o dramatické a atraktívne divadlo. Tieto súboje poskytovali pre úspešných aktérov aj určitú šancu na prežitie. Pri súbojoch boli aktérom ponechané ich zbrane- oštepy, šípy, dýky, meče. Na reliéfoch či maľbách sú aktéri pokrytí ranami a zaliati krvou, vzájomne si zasadzujú smrteľné rany. Tieto motívy sa objavujú predovšetkým v Campanii a Lucanii. Významnou súčasťou etruských slávností boli rôzne formy hier so zvieratami. V niektorých prípadoch sú zvieratá znázornené vo vzájomnom súboji, ktorí je riadený špeciálnymi dozorcami. Časté sú aj však zápasy človeka so zvieraťom. V hrobke v Tarquiniích ( v „ hrobke s býkmi ) sú obrazy býkov a ľudských postáv. Vysvetlenie scény je neisté, ale nie je vylúčené, že išlo o zápas s býkmi. Motív muža zápasiaceho s býkom sa objavuje aj na etruských trojnožkách. V „hrobe olympískych hier“ je zachytený súboj medzi slepým mužom a divokým zvieraťom, ktoré ho trhá na kusy. Zvláštnu formu zápasu človeka so zvieraťom zachycuje scéna z „hrobky augurov“. Na scéne je znázornený maskovaný muž s bradou, ktorý je spodobnený aj v iných hrobkách a volá sa Fersu. Je oblečený do krátkeho červeného kabátca , krátkych nohavíc a na hlave má kapiu napodobňujúcu frýžsku helmu. Chrbtom k nemu stojí druhý muž. Má iba bedernú pásku okolo bokov a hlavu zahalenú látkou alebo kožou. Proti nemu sa vrhá pes. Muž s ním musí zápasiť poslepiačky a obmedzený v pohybe. V pravej ruke má kyjak, no nemôže s ním voľne hýbať- okolo zápästia má uviazaný povraz, ktorý tvorí slučku okolo jeho ľavej nohy. Druhý koniec povrazu drží v ruke Fersu, ktorý tak môže obmedzovať pohyb zápasníkovej ruky a poprípade podtrhnúť jeho nohu. V druhej ruke drží Fersu iný povraz, ktorý je pripevnený k obojku útočiaceho psa a dáva mu možnosť povzbudzovať jeho ochabujúcu bojovnosť. Fersu vystupuje na maľbe ako organizátor starajúci sa o nezhasínajúcu dramatickosť tohto súboja.
Zdroje: Sport a hry v starověku- Věra Olivová