Etruskovia a etruské zápasy

- stredná a postupne aj severná časť Apeninského polostrova
- v miestach primitívnych sídlisk villanovskej kultúry v priebehu 8. Až 6. St. vznik rozsiahlych a výstavných miest – Veje, Caere, Tarquinii, Vulci, Vetulonia, Populonia,.. s monumentálnymi stavbami chrámov, kanalizácií, s rozvinutou správou vyspelou ekonomikou, opretou o spracovanie kovov, remeselnú výrobu a obchod
- intenzívne kontakty s Gréckom ( najmä s Korintom), foinickým Kartágom, s Egyptom, Cyprusom, s Foinikií a s radou ďalších predoázijských centier
- vplyv mnohých orientálnych kultúr aj gréckej kultúry, no súčasne ide o špecifickú kultúru vysokej úrovne
- pôvod a reč Etruskov dosiaľ záhadou ( napr. : môže ísť o kultúru , ktorá vznikla rozvinutím villanovskej kultúry, alebo, ktorá prišla z Malej Ázie, prijali prvky villanovskej kultúry, ale súčasne rozvinula kultúru, ktorú si priniesli zo svojej vlasti- Hérodotov výklad, že Etruskovia boli svojím pôvodom maloázijský Lýdovia)
- významné miesto zaujímala hudba, najmä flauta ( aj keď tento hud. nástroj nevynašli,bola nezanedbateľnou súčasťou ich života- Aristoteles uvádza, žeEtruskovia hrali na flautu pri rituálnych obradoch, ale aj pri najrôznejších , celkom profánnych záležitostiach- pri zápasoch v boxu, pri bičovaní otrokov, aj pri varení, či lovu)
- Výrazným rysom v živote etruských miest boli verejné hry. Mali náboženský charakter a boli súčasťou kultu. Boli poriadané k úcte bohov, ale zrejme aj k ucteniu pamiatky zosnulých príslušníkov aristokracie. Najvýznamnejšia náplň boli rôzne druhy fyzických aktivít- tanec, zápas box, beh, hod diskom a oštepom, skok, plávanie, skoky do vody - námety, ktoré sú mnohokrát znázornené na náhrobných nástenných maľbách , na vázach, na reliéfoch, na množstve neveľkých bronzových soškách, na úžitkových predmetoch. Väčšina z nich pochádza zo 6. St. p.n.l. V roku 1958 bola v tarquinijskej nekropili objavená hrobka s maľbami výhradne športových výjavov( bola pomenovaná ako „ hrobka olympijských hier“). V inej hrobke – „ hrobe opice“ je zachytený zápas práve v okamžiku, keď jednému zo zápasníkov sa podarilo svojho súpera prehodiť a mrštiť o zem. Zápas je znázornený aj na nástennej maľbe v „hrobke augurov“ v Tarquiniích. Časté sú aj sošky zápasiacich mužov a od 3. St. aj mužov zápasiacich so ženami. Vedľa závodných hier športového charakteru boli pri slávnostiach predvádzané rôzne druhy skutočných zápasov a súbojov. Aktérmi pri nich boli vojnoví zajatci.

Títo zajatci boli spočiatku zabíjaní ako je tomu v ranných fázach všetkých kultúr. Po skončení boja boli obetovaní v rámci pohrebných rituálov k ucteniu pamiatky mŕtvych etruských bojovníkov. Motív ľudských obetí sa objavuje na etruských vázach a latinský autori sa tiež zmieňujú o obetovaní niekoľko sto vojnových zajatcov. Zabíjanie zajatcov sa stalo určitou formou zábavy ako o tom svedčí Hérodotova správa, že Etruskovia, keď po bitke u Alalie zajali veľké množstvo nepriateľov, vyviedli ich von z mesta a ukameňovali. súboje, Postupne boli namiesto jednoduchého zabíjania zajatcov usporiadavané ktoré zrejme predchádzali ich usmrteniu a rozširovali program verejných slávností o dramatické a atraktívne divadlo. Tieto súboje poskytovali pre úspešných aktérov aj určitú šancu na prežitie. Pri súbojoch boli aktérom ponechané ich zbrane- oštepy, šípy, dýky, meče. Na reliéfoch či maľbách sú aktéri pokrytí ranami a zaliati krvou, vzájomne si zasadzujú smrteľné rany. Tieto motívy sa objavujú predovšetkým v Campanii a Lucanii. Významnou súčasťou etruských slávností boli rôzne formy hier so zvieratami. V niektorých prípadoch sú zvieratá znázornené vo vzájomnom súboji, ktorí je riadený špeciálnymi dozorcami. Časté sú aj však zápasy človeka so zvieraťom. V hrobke v Tarquiniích ( v „ hrobke s býkmi ) sú obrazy býkov a ľudských postáv. Vysvetlenie scény je neisté, ale nie je vylúčené, že išlo o zápas s býkmi. Motív muža zápasiaceho s býkom sa objavuje aj na etruských trojnožkách. V „hrobe olympískych hier“ je zachytený súboj medzi slepým mužom a divokým zvieraťom, ktoré ho trhá na kusy. Zvláštnu formu zápasu človeka so zvieraťom zachycuje scéna z „hrobky augurov“. Na scéne je znázornený maskovaný muž s bradou, ktorý je spodobnený aj v iných hrobkách a volá sa Fersu. Je oblečený do krátkeho červeného kabátca , krátkych nohavíc a na hlave má kapiu napodobňujúcu frýžsku helmu. Chrbtom k nemu stojí druhý muž. Má iba bedernú pásku okolo bokov a hlavu zahalenú látkou alebo kožou. Proti nemu sa vrhá pes. Muž s ním musí zápasiť poslepiačky a obmedzený v pohybe. V pravej ruke má kyjak, no nemôže s ním voľne hýbať- okolo zápästia má uviazaný povraz, ktorý tvorí slučku okolo jeho ľavej nohy. Druhý koniec povrazu drží v ruke Fersu, ktorý tak môže obmedzovať pohyb zápasníkovej ruky a poprípade podtrhnúť jeho nohu. V druhej ruke drží Fersu iný povraz, ktorý je pripevnený k obojku útočiaceho psa a dáva mu možnosť povzbudzovať jeho ochabujúcu bojovnosť. Fersu vystupuje na maľbe ako organizátor starajúci sa o nezhasínajúcu dramatickosť tohto súboja.

Jeho podoba prešla do postavy gréckeho démona podsvetia- Chárona
( SPORT A HRY VE STAROVĚKÉM SVĚTĚ- VĚRA OLIVOVÁ)
villanovská kultúra-kultúra srednej železnej doby.Rozšírila sa v Emílii, v Toskánsku, Láciu, v Albán. Vrchoch. Nazvali ju podľa majetku- Villanova ( veľkostatok asi 10 km severovýchodne od Bologne, Taliansko, kde gróf G. Gozzadini- 1853 odkryl prvé žiarové hroby, ktoré vtedy považoval za etruské). Pôvod v. k. nie je úplne jasný. Popri teóriách o vpáde ľudu zo severu, o prerastaní kultúr za cudzích vplyvov od mora, uvažuje sa aj o kmeňoch Umrov, ktoré podľa antických autorov obývali uvedené kraje ešte pred Etruskmi.


Veje ( Veji )- etruské mesto 20 km severne od Ríma, Taliansko. Vzniklo z villanovských osád.


Caere- ( dnes Cerveteri, etrusky Chaire, Cheri- juhoetruské mesto blízko Tyrrhenského mora 40 km severozápadne od Ríma, Taliansko )
- ťažba kovových rúd v okolí Tolfy a Allumiere
- čulé obchodné styky- importy z Korintu, z Malej Ázie, neskôršie atický tovar, zlaté a strieborné výrobky z Cypru, Sýrie, Fenície.

Zdroje:

Sport a hry v starověku- Věra Olivová -