- stredná a postupne aj severná časť Apeninského polostrova
- v miestach primitívnych sídlisk villanovskej kultúry v priebehu 8. Až 6. St. vznik rozsiahlych a výstavných miest – Veje, Caere, Tarquinii, Vulci, Vetulonia, Populonia,.. s monumentálnymi stavbami chrámov, kanalizácií, s rozvinutou správou vyspelou ekonomikou, opretou o spracovanie kovov, remeselnú výrobu a obchod
- intenzívne kontakty s Gréckom ( najmä s Korintom), foinickým Kartágom, s Egyptom, Cyprusom, s Foinikií a s radou ďalších predoázijských centier
- vplyv mnohých orientálnych kultúr aj gréckej kultúry, no súčasne ide o špecifickú kultúru vysokej úrovne
- pôvod a reč Etruskov dosiaľ záhadou ( napr. : môže ísť o kultúru , ktorá vznikla rozvinutím villanovskej kultúry, alebo, ktorá prišla z Malej Ázie, prijali prvky villanovskej kultúry, ale súčasne rozvinula kultúru, ktorú si priniesli zo svojej vlasti- Hérodotov výklad, že Etruskovia boli svojím pôvodom maloázijský Lýdovia)
- významné miesto zaujímala hudba, najmä flauta ( aj keď tento hud. nástroj nevynašli,bola nezanedbateľnou súčasťou ich života- Aristoteles uvádza, žeEtruskovia hrali na flautu pri rituálnych obradoch, ale aj pri najrôznejších , celkom profánnych záležitostiach- pri zápasoch v boxu, pri bičovaní otrokov, aj pri varení, či lovu)
- Výrazným rysom v živote etruských miest boli verejné hry. Mali náboženský charakter a boli súčasťou kultu. Boli poriadané k úcte bohov, ale zrejme aj k ucteniu pamiatky zosnulých príslušníkov aristokracie. Najvýznamnejšia náplň boli rôzne druhy fyzických aktivít- tanec, zápas box, beh, hod diskom a oštepom, skok, plávanie, skoky do vody - námety, ktoré sú mnohokrát znázornené na náhrobných nástenných maľbách , na vázach, na reliéfoch, na množstve neveľkých bronzových soškách, na úžitkových predmetoch. Väčšina z nich pochádza zo 6. St. p.n.l. V roku 1958 bola v tarquinijskej nekropili objavená hrobka s maľbami výhradne športových výjavov( bola pomenovaná ako „ hrobka olympijských hier“). V inej hrobke – „ hrobe opice“ je zachytený zápas práve v okamžiku, keď jednému zo zápasníkov sa podarilo svojho súpera prehodiť a mrštiť o zem. Zápas je znázornený aj na nástennej maľbe v „hrobke augurov“ v Tarquiniích. Časté sú aj sošky zápasiacich mužov a od 3. St. aj mužov zápasiacich so ženami. Vedľa závodných hier športového charakteru boli pri slávnostiach predvádzané rôzne druhy skutočných zápasov a súbojov. Aktérmi pri nich boli vojnoví zajatci.