referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Vznik poľnohospodárstva a jeho vplyv na prvotnopospolnú spoločnosť (SOČ)
Dátum pridania: 12.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 046
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 26m 10s
Pomalé čítanie: 39m 15s
 
1. Úvod

„SVET SPOČÍVA NA RUKE ROĽNÍKA" vraví francúzske príslovie. Lenže človek jestvuje na našej planéte niekoľko státisícročí, zatiaľ čo poľnohospodárstvo iba niekoľko- jednu - dve desiatky tisícročí. Čo slúžilo ľudstvu ako opora v priebehu väčšej časti jeho dejín?
Ako bolo objavené poľnohospodárstvo - a bolo vôbec „objavené"?
Pred poľnohospodárstvom sa ľudia venovali lovu, rybárstvu a zberu plodín. J. J. Rousseau nazval túto dobu „zlatou": príroda dávala človeku všetko, čo potreboval pre život, v hotovej podobe; i keď jeho životné podmienky neboli nijako pohodlné. Stovky tisícročí sa človek potuloval po planéte a jeho jedinou námahou bolo zohnúť sa, zdvihnúť zo zeme jej chutné dary, pre čosi sa náhle rozhodne rozlúčiť s týmto pohodlným stavom. Skončila sa éra prisvojovania, začala sa epocha pretvárania. Mnohým historikom skúmajúcim prvotnopospolnú spoločnosť sa prechod človeka k poľnohospodárstvu nezdal až takým veľkým. Jeden z nich, E. Taylor, napísal: „Poľnohospodárstvo netreba pokladať za akýsi priveľmi zložitý objav. Lebo aj najprimitívnejší divoch pri svojich poznatkoch o vlastnostiach jedlých rastlín, ktoré zbiera, musí dobre vedieť, že ak sa semená a korene zasadia do pôdy na náležitom mieste, začnú určite rásť."
Zdá sa, že takýto malý rozdiel medzi zberom plodín a pestovaním možno ľahko prekonať: veď divoch vie, že rastlina , ktorú zasadil, vyrastie a zarodí; príroda mu už pošepkala do ucha svoje tajomstvo; treba už len ísť a obrábať zem. „Poľnohospodárstvo sa vyvíjalo veľmi ľahko," nazdáva sa iný známy bádateľ prvotnopospolnej spoločnosti, „takmer hravo, zo zábavky či jednoduchej náhody sa rýchlo prešlo na povrchové využívanie pôdy, ktoré dnes nazývame okopávaním."
Podľa citovaných historikov zaoberajúcich sa prvotnopospolnou spoločnosťou musíme si predstaviť nášho pravekého predchodcu ako človeka síce dosť nemotorného, ale so sklonmi k vedeckej konfrontácii, analýze, ba i žartom. Všetko by tak mohlo byť, ibaže skúsenosti pri skúmaní poľnohospodárstva zaostalých národov hovoria o čomsi úplne inom. Svojho času sa brazílska vláda pokúsila vštepiť poľnohospodárske návyky indiánskemu kmeňu Bororo, pridelila mu pôdu , dostatok osiva, pracovné náradie, ba i inštruktorov. Inštruktori pred zrakmi svojich ľahostajne mlčiacich „žiakov" skyprili a osiali pôdu. . .
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Augusta, Pavel a kol. autorov: Ako sa žilo v staroveku, Obzor, Bratislava 1993, Prof. dr. Cambel, Samuel DrSc. a kol. autorov: Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava 1978, Caselli, Giovanni: Život v stáročiach, Osveta, Martin 1992, Ciepielewski, J. a kol. autorov: Hospodárske dejiny sveta, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1970, Deloucha, Frédérica a kol. autorov: Dejiny Európy, Mladé Letá, Bratislava 1995, Jungk, Robert a kol. autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992, Neustupný, Jiří a kol. autorov: Pravěk Československa, Orbis, Praha 1960, Novikov, Jurij Fiodorovič: Pozor: ZEM!, Smena, Liptovský Mikuláš 1980, Nový, Luboš a kol. autorov: Dejiny techniky v Československu, ACADEMIA, Praha 1974, Varleyová, Carol a kol. autorov: Zemepisná Encyklopédia, Mladé Letá, Bratislava 1996
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.