Ako sa menil obraz tohto božstva (mal stelesňovať úrodnosť, a tak strácal svoju konkrétnu podobu a menil sa na vyjadrenie pojmu človek, žena alebo život), tak aj umenie zobrazovať božstvo ako reálny objekt, ale v podobe čoraz abstraktnejšej. Len chovatelia dobytka neprestali uctievať obrázky z kamennej doby, ktoré zobrazovali lov a konkrétne zvieratá. V úplne rozvinutých poľnohospodárskych kultúrach už neexistovalo zobrazenie, ktoré by kopírovalo prírodu. Formy sa menili na geometrické abstrakcie kruhu, oválu a čiary. Takisto figúrky ženského božstva nepredstavovali skutočnú ženu, ale všeobecný pojem plodnosti. Špirála alebo lomená čiara predstavovali vodu ; vesmír bol hranatý, so štyrmi rohmi podľa štyroch svetových strán ; trojuholníkové značky zobrazovali úrodnosť. Ornamenty na nádobách teda neboli len jednoduchou ozdobou, ale mali aj vlastnú zmysluplnú hodnotu. Už najranejšie stupne neolitických kultúr svedčia o kultových a estetických názoroch prekračujúc rámec technickej a funkčnej účelnosti. Aj okrúhle stavby raných sídlisk sa stavali s monumentálnym zámerom. Vo veľkých sumerských sídliskách sa vedome narúšala symetria vnútorných miestností. Sochárske umenie v Egypte, Malej Ázii, Anatólii a Európe zobrazovalo motív ženskej postavy. Podobné sošky jednotného typu sa objavovali aj v Ázii. V plochej reliéfnej technike je nápadné, že v Egypte a Mezopotámii zobrazovali postavy z profilu, ale v Európe nachádzame len zobrazenia spredu pri maľbách na stenách a v jaskyniach. 2.8. Technický rozvoj

Medzi technické novinky v neolite patril nový spôsob obrábania kameňa, stavby z hliny a kameňa, vznik stolárskeho umenia, ale aj vznik najdôležitejšieho remesla - hrnčiarstva vrátane vynálezu hrnčiarskeho kruhu, a napokon spracovanie kovu. Poznávanie rôznych druhov kameňa umožnilo vznik novej techniky brúsenia a vŕtania pri výrobe ozdôb, nožov, nádob a sekier. Významný pokrok predstavovalo hrnčiarstvo, pretože ľudia po prvýkrát nemenili len formu suroviny, ale zmenili aj sám materiál. Mäkká hlina sa v ohni vypálila na tvrdú látku. Mäkký materiál sa dal tvarovať do najrôznejších tvarov prispôsobením konkrétneho účelu. Okolo r. 3000 pred Kr. bol na Blízkom východe objavený hrnčiarsky kruh, ktorý umožnil ďalšiu rozmanitosť tvarov. Významný vynález, spracovanie kovu, sa začal využívať okolo r. 8000 pred Kr. , ale rozšíril sa až o 2000 rokov neskôr v Iráne. Objav tavenia a liatia ponúkol nové možnosti, pretože sa dali získať akékoľvek formy. Kovy sa napríklad v hrnčiarskej peci tavia, takže sa po miernom ohriatí dajú vykovať na tenký brúsiteľný plech. Okolo r. 3000 pred Kr. v Mezopotámii už spracovanie kovu prekvitalo. Po pridaní cínu do používanej medi vznikol bronz.