Druhohory so svojou faunou a flórou tvoria jedno podivuhodné a tajomné obdobie v dejinách Zeme. Vtedy sa na obdobie 160 miliónov rokov dostala naša planéta pod nadvládu obrovitých zvierat, ktorých názov v roku 1841 sir Richard Owen odvodil z gréckych slov „deinos“ a „saurus“, čiže dinosaurus ( hrozný plaz ). Ich vznik, život, ale aj zánik je opradený rúškom tajomstva. Napriek tomu sa z nálezov ich pozostatkov v podobe kostí, odtlačkov stôp a zachovalých skamenených vajec podarilo zrekonštruovať ich približné tvary a spôsob života. Na konci prvohôr, v období Perm, prekvitali močariská, nad nimi sa rojil hmyz, obojživelníky veľké ako ošípané behali po teplom zemskom povrchu. Na súši už vtedy dominovali terapsidy, ktoré svojou stavbou kostry a zubov väčšmi pripomínali cicavce než plazy. V Perme v priebehu ôsmych miliónov rokov prekonali terapsidy najmenej šesť veľkých vymieraní, vďaka ktorým vytlačili pelycosaury, skupinu cicavcovitých plazov, z ktorých sa pravdepodobne vyvinuli. Takouto živelnou selekciou sa fauna v Perme dokonale pretriedila a nažive ostali iba teplokrvné živočíchy, lepšie prispôsobené k výkyvom studeného počasia. Terapsidy sa stali pánmi planéty. Ich telesnú teplotu chránila srsť a samotnou telesnou konštrukciou boli úplne odlišné od rôznych skupín vtedy jestvujúcich plazov. Výzorom sa podobali tanku so psou hlavou a krátkym chvostom. Stavba končatín týchto druhov vychádzala z tela priamo a nie do bokov, ako u ostatných vtedy súčasne žijúcich plazov. Boli rýchle, mrštné a teplokrvné. Obsadili suché pustinné oblasti i okolie riek a jazier, pokryté hustou vegetáciou.
Z bylinožravých foriem je najznámejší Edaphosaurus, z dravých krvilačný rod Dimetrodon, dominujúci suchozemský dravec tej doby. Najväčšie druhy tohto rodu dosahovali dĺžky okolo 3-4 metrov. Napriek tomu, že sa spôsobom života značne odlišovali, boli tak ako edaphosaurus, tak i dimetrodon vybavení na chrbte tŕňovými výbežkami, medzi ktorými bola natiahnutá akási plachta, slúžiaca k termoregulácii. Stavba chrupu dimetrodona pripomínala svojou diferenciáciou zuby cicavcov. Cicavce pripomínali i základné charakteristiky kostry. Postrachom stredného a vrchného permu boli draví gorgonopsidi. Vo vrchnom perme dosiahli svojho najväčšieho rozkvetu a najväčšie rozmery. V južnej Afrike lovil šabľozubý trochosaurus veľkosti vlka. Od severnej Dviny v Rusku je známa inostrancevia dosahujúca dĺžky 4,5 metra.