Pohybovala sa rýchlo na štíhlych vzpriamených nohách, bola teplokrvná a pokrytá srsťou, mala obrovskú hlavu s tlamou plnou ostrých zubov ( obe špičáky vyčnievali z tlamy von, takže pripomínali šabľozubého tigra.) a značne krátky chvost. Jej hlavnou potravou boli pravdepodobne bylinožraví diconodonti a rôzne veľké plazy. Na konci Prvohôr, asi pred 240 miliónmi rokov, za neznámych okolností zmizlo z povrchu Zeme 96 percent všetkých druhov. Začala sa nová historická éra, ktorú vedci pomenovali druhohory. V tých časoch zemskú súš tvorila jedná obrovská pevnina – Pangea. Klíma bola väčšinou teplá a vlhká, v nížinách rástli stromové papradiny a prasličky a rozprestierali sa rozsiahle pralesy šesťdesiat metrov vysokých ihličnatých araukárií. Na suchších náhorných rovinách sa darilo iným ihličnanom, jinanom (ginkgo) a cykasom s korunou palmovitých listov vyrážajúcich z neprirodzene silného kmeňa. Triasová krajina bola jednotvárna s všade prevládajúcou zeleňou. Tráva ani kvetiny vtedy ešte neexistovali. Vyprahlé roviny mali často charakter polopúští, len občas spestrených polovyschnutými jazierkami.
Prvé, ešte primitívne dinosaury sa objavili v období ladin v strednom triase. Bolo to v čase, keď o vládu nad svetom bojovali dve veľké skupiny živočíchov – terapsidy a tekodonti. O slovo sa hlásila i ďalšia skupina – cicavce.
Tekodonti nepochádzali ako terapsidy zo synapsidnej vetve plazov, ale vyvinuli sa z vetvy diapsidnej, t.j. z plazov s dvoma spánkovými otvormi na lebke. Synapsidy mali spánkový otvor iba jeden. Boli veľmi prispôsobiví a vôbec im nevadili časté klimatické zmeny v dobe triasu, ale využívali ich k rozšíreniu svojej druhovej bohatosti. Ako skupina mali tekodonti rôznorodé preferencie, čo im umožňovalo rozšíriť sa do všetkých ekologických úrovní. Prekonali terapsidy, opanovali vodné prostredie a ovládli obojživelný, pozemský i stromový spôsob života. Rychlo dosiahli veľkosti, ktorým už terapsidi nemohli konkurovať.
V strednom triase sa výraznejšie odčlenili z terapsidov cicavce a z tekodontov dinosaury.
Za prvého dinosaura (tzv. protodinosaurus) sa považuje malý dravec čeľade Lagosuchidae, považovaný pôvodne za tekodonta. Je zjavné, že sa u neho zachovali zbytky niektorých archaických znakov tekodontov, no dominujú u neho už jednoznačne rozhodujúce znaky dinosaurov. Typický druh tejto čeľade Lagosuchus talampayensis pochádzajúci z argentínskej formácie Ischichuca zo stredného triasu, starej 235 milónov rokov. Dosahoval veľkosti fretky – asi 40 až 50 cm. Bol rýchlym bežcom, pohybujúcim sa po zadných nohách, jeho predné nohy však boli dostatočne dlhé na to, aby sa pohyboval i rýchlymi skokmi.