Druhohory so svojou faunou a flórou tvoria jedno podivuhodné a tajomné obdobie v dejinách Zeme. Vtedy sa na obdobie 160 miliónov rokov dostala naša planéta pod nadvládu obrovitých zvierat, ktorých názov v roku 1841 sir Richard Owen odvodil z gréckych slov „deinos“ a „saurus“, čiže dinosaurus ( hrozný plaz ). Ich vznik, život, ale aj zánik je opradený rúškom tajomstva. Napriek tomu sa z nálezov ich pozostatkov v podobe kostí, odtlačkov stôp a zachovalých skamenených vajec podarilo zrekonštruovať ich približné tvary a spôsob života. Na konci prvohôr, v období Perm, prekvitali močariská, nad nimi sa rojil hmyz, obojživelníky veľké ako ošípané behali po teplom zemskom povrchu. Na súši už vtedy dominovali terapsidy, ktoré svojou stavbou kostry a zubov väčšmi pripomínali cicavce než plazy. V Perme v priebehu ôsmych miliónov rokov prekonali terapsidy najmenej šesť veľkých vymieraní, vďaka ktorým vytlačili pelycosaury, skupinu cicavcovitých plazov, z ktorých sa pravdepodobne vyvinuli. Takouto živelnou selekciou sa fauna v Perme dokonale pretriedila a nažive ostali iba teplokrvné živočíchy, lepšie prispôsobené k výkyvom studeného počasia. Terapsidy sa stali pánmi planéty. Ich telesnú teplotu chránila srsť a samotnou telesnou konštrukciou boli úplne odlišné od rôznych skupín vtedy jestvujúcich plazov. Výzorom sa podobali tanku so psou hlavou a krátkym chvostom. Stavba končatín týchto druhov vychádzala z tela priamo a nie do bokov, ako u ostatných vtedy súčasne žijúcich plazov. Boli rýchle, mrštné a teplokrvné. Obsadili suché pustinné oblasti i okolie riek a jazier, pokryté hustou vegetáciou.
Z bylinožravých foriem je najznámejší Edaphosaurus, z dravých krvilačný rod Dimetrodon, dominujúci suchozemský dravec tej doby. Najväčšie druhy tohto rodu dosahovali dĺžky okolo 3-4 metrov. Napriek tomu, že sa spôsobom života značne odlišovali, boli tak ako edaphosaurus, tak i dimetrodon vybavení na chrbte tŕňovými výbežkami, medzi ktorými bola natiahnutá akási plachta, slúžiaca k termoregulácii. Stavba chrupu dimetrodona pripomínala svojou diferenciáciou zuby cicavcov. Cicavce pripomínali i základné charakteristiky kostry. Postrachom stredného a vrchného permu boli draví gorgonopsidi. Vo vrchnom perme dosiahli svojho najväčšieho rozkvetu a najväčšie rozmery. V južnej Afrike lovil šabľozubý trochosaurus veľkosti vlka. Od severnej Dviny v Rusku je známa inostrancevia dosahujúca dĺžky 4,5 metra.

Pohybovala sa rýchlo na štíhlych vzpriamených nohách, bola teplokrvná a pokrytá srsťou, mala obrovskú hlavu s tlamou plnou ostrých zubov ( obe špičáky vyčnievali z tlamy von, takže pripomínali šabľozubého tigra.) a značne krátky chvost. Jej hlavnou potravou boli pravdepodobne bylinožraví diconodonti a rôzne veľké plazy. Na konci Prvohôr, asi pred 240 miliónmi rokov, za neznámych okolností zmizlo z povrchu Zeme 96 percent všetkých druhov. Začala sa nová historická éra, ktorú vedci pomenovali druhohory. V tých časoch zemskú súš tvorila jedná obrovská pevnina – Pangea. Klíma bola väčšinou teplá a vlhká, v nížinách rástli stromové papradiny a prasličky a rozprestierali sa rozsiahle pralesy šesťdesiat metrov vysokých ihličnatých araukárií. Na suchších náhorných rovinách sa darilo iným ihličnanom, jinanom (ginkgo) a cykasom s korunou palmovitých listov vyrážajúcich z neprirodzene silného kmeňa. Triasová krajina bola jednotvárna s všade prevládajúcou zeleňou. Tráva ani kvetiny vtedy ešte neexistovali. Vyprahlé roviny mali často charakter polopúští, len občas spestrených polovyschnutými jazierkami.
Prvé, ešte primitívne dinosaury sa objavili v období ladin v strednom triase. Bolo to v čase, keď o vládu nad svetom bojovali dve veľké skupiny živočíchov – terapsidy a tekodonti. O slovo sa hlásila i ďalšia skupina – cicavce.
Tekodonti nepochádzali ako terapsidy zo synapsidnej vetve plazov, ale vyvinuli sa z vetvy diapsidnej, t.j. z plazov s dvoma spánkovými otvormi na lebke. Synapsidy mali spánkový otvor iba jeden. Boli veľmi prispôsobiví a vôbec im nevadili časté klimatické zmeny v dobe triasu, ale využívali ich k rozšíreniu svojej druhovej bohatosti. Ako skupina mali tekodonti rôznorodé preferencie, čo im umožňovalo rozšíriť sa do všetkých ekologických úrovní. Prekonali terapsidy, opanovali vodné prostredie a ovládli obojživelný, pozemský i stromový spôsob života. Rychlo dosiahli veľkosti, ktorým už terapsidi nemohli konkurovať.
V strednom triase sa výraznejšie odčlenili z terapsidov cicavce a z tekodontov dinosaury.
Za prvého dinosaura (tzv. protodinosaurus) sa považuje malý dravec čeľade Lagosuchidae, považovaný pôvodne za tekodonta. Je zjavné, že sa u neho zachovali zbytky niektorých archaických znakov tekodontov, no dominujú u neho už jednoznačne rozhodujúce znaky dinosaurov. Typický druh tejto čeľade Lagosuchus talampayensis pochádzajúci z argentínskej formácie Ischichuca zo stredného triasu, starej 235 milónov rokov. Dosahoval veľkosti fretky – asi 40 až 50 cm. Bol rýchlym bežcom, pohybujúcim sa po zadných nohách, jeho predné nohy však boli dostatočne dlhé na to, aby sa pohyboval i rýchlymi skokmi.

Spoločne s ním žili v tejto formácii i veľkí draví tekodonti, ktorým zrejme často padol za obeť. On sám lovil väčší hmyz, malé plazy a prvé cicavce.
Krátko po prvých primitívnych protodinosauroch nastúpili ďalšie, dokonalejšie typy. Bol ním napríklad eoraptor, objavený v Argentíne, ktorý žil pred 230 milónmi rokov. Ďalší Staurikosaurus pricei, žil na počiatku vrchného triasu a dosahoval dĺžky cez 2 m a hmotnosti okolo 20 kg.
Dinosaury boli endotermné ( teplokrvné), čo im umožňovalo aktívny a dynamický spôsob života nezávislý od teploty okolitého prostredia. Na izoláciu proti teplotným výkyvom sa im rozriasením šupín vyvinulo spočiatku akési primitívne perie, ktoré sa neskôr vyvinulo do dnešnej podoby súčasne žijúcich dinosaurov, ktorých reprezentujú vtáci.
Tekodonti (jediní vážni konkurenti dinosaurov) dosiahli vo vrchnom triase svojho rozkvetu. Vytvorili bipedné (dvojnohé), rýchlo sa pohybujúce dravce, ako bol napríklad hesperosuchus, i obrovité kvadrupedné mäsožravce s hrozivou, neúmerne veľkou hlavou, ako bol napríklad šesťmetrový vrchnotriasový Saurosuchus galilei z Argentíny. Veľkým vývojovým zdokonalením bolo u neho kolmé postavenie končatín.
Rady terapsidov sa rýchle zužovali a medzi dominujúcimi tekodontami sa nenápadne začínali presadzovať dinosaury. V pozdnom carne, staršom z oboch období vrchného triasu, žilo niekoľko dravých dinosaurov. Štvormetrový Herrerasaurus o hmotnosti 210 kg, podstatne väčší Frenguellisaurus ischigualastensis o hmotnosti 350 kg a iba 2,8 metra dlhý a 60 kg vážiaci Ischisaurus cattoi. Telesná stavba všetkých troch veľmi podobná. Štíhle pretiahnuté telo s chvostom a veľkou hlavou, mršine sa pohybujúcich na zadných nohách. Boli to rýchli a vytrvalí bežci, ktoré vo svojej kategórii si upevňovali svoje pozície a vytlačoval starších tekodontov.
V roku 1985 bol z južnej Afriky z obdobia vrchného triasu popísaný obrovitý dravec Herrerosauridae Aliwalia rex, dosahujúci dĺžku okolo 8 metrov a hmotnosti asi 1,5 tony. Veľkosťou sa teda rovnal pozdnejšiemu allosaurovi, ktorému sa podobal aj tvarom tela. Za 10 milónov rokov po svojom vzniku dokázali dinosaury vyvinúť dravce, pod ktorými krokmi dunela zem a pred ktorými sa triaslo všetko živé. Aliwalia predčil dĺžkou najväčších tekodontov, bol rýchlejší, mrštenejší a pohyboval sa po dvoch. V konkurenčnom boji získal jednoznačnú prevahu. Obrovské dravé dinosaury tohto typu boli poslednou ranou pre vymierajúce veľké terapsidy i pre veľkých tekodontov. Pomer síl sa radikálne zmenil. Absolútne víťazstvo dinosaurov bolo už iba otázkou času.

Autor: Sven Grosman.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Dinosaury – vznik a vývoj.