Boli to slovenské politické noviny, ktoré zanikli 9.6.1848 pod nátlakom košútovskej moci.
V rokoch 1847-1848 pôsobil Štúr ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen. Tu presadzoval zrušenie poddanstva, postavil sa na stranu revolúcie 1848.
10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši zasadalo 28 najstatočnejších národovcov, aby sa poradili, ako dosiahnuť rovnoprávnosť v Uhorsku. Výsledkom ich porady boli známe „Ziadosti slovenského národa“ – bol to revolučný program, ktorý mal štrnásť bodov. Slováci sa v ňom hlásili za rovnoprávny národ v Uhorsku, chceli mať svojich zástupcov v sneme, národnú reč slovenčinu, slovenské školy, národnú zástavu čierno-bielu, slobodu tlače a zhromažďovania sa, zákon o zrušení poddanstva. Štúrovci boli za tieto žiadosti prenasledovaní a na Štúra bol vydaný zatykač. Ukrýval sa u horára Martina Veštíka v Harmónii a potom u farára Jána Galbavého v Jabloňovom. Odtiaľ odišiel aj s Hodžom na Slovanský zjazd do Prahy, kde sa malo rozhodnúť o politických a národných právach všetkých Slovanov v rakúskej monarchii.
Po zjazde odišli Štúr a Hurban do Viedne aby tu politicky pripravili povstanie, ustanovila sa Slovenská národná rada a Štúr, Hurban a Hodža boli jej politickými vodcami. 19. septembra 1848 zasadala v Myjave prvá Slovenská národná rada.
Po revolúcii 1848-1849 sa vrátil Štúr do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Od roku 1853 pripravoval dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti v Rusku (Moskva 1867, Petrohrad 1909) a v Bratislave (1931).
Životnou láskou Ľudovíta Štúra bola Adela Ostrolúcka. Bola to veľmi vzdelaná šľachtičná. S Ľudovítom sa stretávala u strýka v Zemianskom Podhradí. Cez ňu a ich vzťah je vidieť Štúrova mravná sila. V mene práce pre národ, v mene lásky k slovenskému ľudu priniesol obete najvyššie, ich vzťah nebol nikdy naplnený rodinným životom. Adela Ostrolúcka chápala Ľudovíta, vedela, že trpí ako ona a obdivovala jeho silu, ktorá mu umožňovala vzdorovať neprajnému osudu. Zomrela na týfus v marci 1853. „Cez tento hrob sa už neprenesiem“, povedal nad jej hrobom Ľudovít a boli to prvé i posledné slová, ktorými nahlas vyjadril svoj vzťah k tejto žene. Kaštieľ šľachtickej rodiny Ostrolúckych stojí dodnes v Ostrej Lúke.
Ľudovít Štúr zomrel 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke. Je pochovaný na modranskom cintoríne.