Samo a jeho ríša

Samo a jeho ríša
(623-658)

V štátotvornom procese Veľkej Moravy by bolo veľkou chybou nespomenúť toto predveľkomoravské obdobie a významnú etapu našich dejín. Samova ríša bola vôbec prvým pokusom Slovanov vytvoriť si vlastný štát. Tvorí dôležitý stupeň spoločenského a politického vývoja na našom území. Na jej základoch vyrástol prvý štát západných Slovanov Veľká Morava. Samotnú Samovu ríšu nemôžme považovať za štátny útvar, ale za silný kmeňový zväzok. Aj keď sa medzi historikmi vedú diskusie o centre Samovej ríše ,výsledky archeologického bádania ukazujú, že náleziská predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia sa úplne kryjú. Z toho vyplýva , že územné jadro Samovej ríše tvorí základ Veľkej Moravy. Samo. Pôvodom keltské meno patrilo franskému kupcovi, ktorý vynikal nezvyčajnou rozumnosťou a rozvážnosťou. Pri objasnení jeho pôvodu si môžeme pomôcť citovaním Fredegarovej kroniky ,ktorá vznikla v rovnakom období. „V štyridsiatom roku Chlotarovho panovania (franský panovník Chlotar II. 623) zhromaždil muž menom Samo - pôvodom Frank z kraja senonského- väčší počet kupcov a pobral sa za obchodom do krajiny Slovanov, zvaných tiež Vinidi.“
Samo vedel o dlhotrvajúcich bojoch medzi Avarmi a Slovanmi, veď preto aj zorganizoval cestu k Dunaju. Cieľom bolo dodanie zbraní Slovanom na boj proti tomuto nepríjemnému a húževnatému nepriateľovi. No situácia sa vyvinula tak, že sa nakoniec postavil na stranu Slovanov a udatne bojoval proti Avarom. Opäť si môžeme pomôcť Fredegarovou kronikou: „Slovania sa už začali búriť proti Avarom a proti ich vládcovi kaganovi. Vinidi už oddávna slúžili Avarom ako befulci(tvorili predné bojové šíky).. Keď Slovania vojensky zaútočili proti Avarom ,kupec Samo ,o ktorom som sa takisto zmienil, tiahol s nimi vo vojsku .V boji s Avarmi sa ukázal taký statočný, že to bolo až úžasné, a obrovské množstvo z nich zabili meče Slovanov. Slovania spoznajúc Samovu schopnosť, zvolili si ho za kráľa a on im šťastne panoval tridsaťpäť rokov.Za jeho vlády Slovania viedli mnoho bojov s Avarmi, no vďaka jeho rozvahe i schopnosti Slovania vždy Avarov premohli“. Samo sa ujal vlády a s ňou začal i energickú obhajobu svojho kráľovstva. No vládol nielen mečom v ruke. Nezanedbával aj druhú stránku zabezpečenia svojej krajiny – diplomatické dohody a mierové zmluvy. Vedel ,že to treba urobiť najmä smerom na západ , do Franskej ríše. So svojou domovinou nadviazal priateľské vzťahy najmä v hospodárskom smere.

Onedlho sa však tieto dobre vzťahy začali rúcať. Rozmáhajúca sa Samova ríša začala predstavovať nebezpečenstvo pre sebavedomú Franskú ríšu. Celý konflikt sa začal udalosťou na Slovanskom území. Zrozumiteľne o tom píše už spomínaná kronika: „ Toho roku(rok 631) Slovania zvaní Vinidi, povraždili v Samovom kráľovstve franských kupcov s početným sprievodom a olúpili ich o majetok; to bol začiatok rozporov medzi Dagobertom a Samom, kráľom Slovanov“. Keď sa Dagobert dozvedel o incidente okamžite poslal ku Samovi vyslanca ,aby sa incident objasnil. „ I vyslal Dagobert k Samovi vyslanca Sicharia so žiadosťou, aby prikázal poskytnúť spravodlivú náhradu za kupcov, ktorých jeho ľudia povraždili, alebo majetku ktorého sa protizákonne zmocnili.“ Samo , pochopiteľne , nebol nijako nadšený a ani sa nehrnul do akéhokoľvek splácania náhrady. Otázka viny a neviny zjavne nebola taká jasná, ako si ju predstavoval Dagobert. Samo trval na dôkladnom prešetrení veci a až potom sa chcel rozhodnúť. S týmto návrhom sa stotožňuje aj kronikár Fredegar, no odsudzuje reakciu Sicharia: „Sicharius ako hlúpy vyslanec , predniesol potupné slová , ktoré mu nikto neprikázal a vyriekol aj hrozbu proti Samovi, že totiž Samo a ľud jeho kráľovstva sú Dagobertovi povinní poddanstvom“. Samova reakcia bola prostá: nechal Sicharia s celým posolstvom vyhodiť. Len čo Sicharius oznámil Dagobertovi, čo a ako pochodil u Sama, franský kráľ neváhal a ihneď začal zhromažďovať vojenskú silu. Rozhodol sa postupovať troma prúdmi a zasiahnuť vopred určené strategické ciele. Južnému a severnému krídlu sa podarilo zvíťaziť no stredný a hlavný prúd utrpel porážku pri doposiaľ neznámom hradisku Wogastisburg. „ .. a počas troch dní s nimi bojujú; tu je mečom pobitý veľký počet ľudstva z Dagobertovho vojska a potom dajúc sa na útek , zanechajú tam všetky stany a veci, ktoré so sebou mali a navrátia sa do svojich sídel.“

Po Samovej smrti roku 658 sa centrálna moc iste rozpadla, no jadro ríše tu nevyhnutne zostalo a sním aj mnoho kniežat, ktoré vládli jednotlivým častiam krajiny. Pretože sa Avari po rozpade Samovej ríše znova opevnili na dunajskej čiare, slovanské kniežatá si začali budovať svoje politické centrá o kúsok severnejšie: na Morave a na Slovensku v Nitre. No to je už nová kapitola našich dejín.