Život a dielo Jána Amosa Komenského

Vývoj diela Komenskeho odzrkadľuje mnohostranné úsilie českeho mysliteľa prekonávať tie sily spoločenskeho vývoja ktoré prerušili po roku 1620 v jeho vlasti dovŕšenie reformačne humanistickej a renesančnej českej kultúry. Vo svojom poňatí výchovy a vzdelania sa Komenský usiloval spájať podnety vyrastajúce z dobových spoločenských potrieb meštianstva s tradíciami českej reformácie dať všetkým rovnaké možnosti vzdelania a po celý život sa zdokonalovať v prospech všetkých , usilovať sa
o pravdu, mravnú zodpovednosť, a sociálnu spravodlivosť. Preto sa dostával často do sporu s vtedajšou spoločnostou, keď popri požiadavke reformy strednej školy chcel zahrnúť i reformu výchovy a vzdelá-
vania elementárneho školstva, kde chcel premyslieť otázky výchovy a vzdelávnania počas celého ľudskeho života a spoločnosti. Pre tieto plány našiel načas najviac porozumenia v predrevolučnom
a revolučnom Anglicku tých čias, presahoval nimi svoju dobu do budúcnosti. Kým dovtedy na školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa, Ján Amos Komenský vo svojich dielach, hlavne vo Veľkej didaktike a Analytickej didaktike, navrhol a neskôr aj presadil takzvanú prirodzenú výchovu. Túto odvodil z poznávania a napodobovania prírody. Komenský zastával názor, že v každej dedine, mestečku by mala byť škola. V tejto škole by sa mali vyučovať deti spoločne. Práve tento názor významne zreformoval pedagogiku. Kým dovtedy nielenže bolo vzdelanie často dosiahnuteľné len pre majetnejších, hlavná príčina neveľkej vzdelanosti tej doby tkvela v niečom inom. Dokiaľ totiž Komenský nepresadzoval na tú dobu prevratnú myšlienku hromadného vyučovania, vyučovalo sa často v rodinách, kde pôsobili rodinní učitelia.
Ján Amos Komenský vypracoval systém didaktických zásad, ktoré sa stali základom jeho novej koncepcie vyučovania. Vyvodil ich z vlastných životných skúseností a všeobecných skúseností zo škôl. Tvrdil, že žiaci sa musia všetko učiť vlastnou zmyslovou skúsenosťou. Jeho dominantnou didaktickou zásadou bola zásada názornosti, ale dôležitá bola i otvorená myseľ pre nové poznatky. Vzdelávať mládež neznamenalo podľa Komenského vtláčať do hláv zmes slov a fráz, ale umožňovať im pochopenie vecí. Vyučovať treba pomocou zmyslov a rozumu. Preslávila ho zásada – „Všetko nech plynie voľne, nech je veciam vzdialené násilie“.