Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Mohandas Karančand Gándhí životopis
Dátum pridania: | 25.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lenny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 111 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 20m 50s |
Pomalé čítanie: | 31m 15s |
Doslovný zmysel tohto významu bol „vytrvalosť v pravde.“ 10. januára 1908 Gándhího prvýkrát zatkli. Generál Smuts navrhol Gándhího, že ak sa nechajú Indovia zaregistrovať, zákon odvolá. Po nesplnení sľubu zahájil Gándhí 16. augusta 1908 satjagráhu. Po neúspechu rokovaní v Londýne o odvolaní všetkých protiindických nariadení sa koncom roku 1909 vracia do Afriky, aby sa znova ujal vedenia satjágrahy a 30. mája 1910 založil osadu pod názvom Tolstého farma, ktorá sa stala útočiskom pre rodiny väznených satjágrahinov. V marci 1913 vyniesol kapský Najvyšší súd rozhodnutie v ktorom označil všetky manželstvá, ktoré neboli uzavreté podľa kresťanského obradu za neplatné. Ako odozvu Gándhí usporiadal 13. októbra 1913 pochod baníkov z Newcastlu na Transvaal. Ohlas tohto protestu sa dostal až do Londýna. Generál Smuts bol pod tlakom okolností donútený ustúpiť. 26. júna 1914 parlament zrušil všetky diskriminačné zákony a hnutie satjágrahy, ktorému Gándhí venoval osem rokov, slávilo konečné víťazstvo. Dňa 18. júla 1914 odcestoval Gándhí do Londýna. Len málo sa podobal tomu nezrelému a hanblivému mládencovi, ktorý sa roku 1893 vylodil v Durbane. Vtedy bol neznámym absolventom práv, teraz uznávaným vodcom, politickou osobnosťou.
Keď sa v roku 1894 rozhodol v Afrike zostať ešte mesiac netušil, že tento mesiac sa predĺžil až do leta 1914 – trval teda 22 rokov. Roky dozrievania v južnej Afrike hlboko poznamenali Gándhího svetonázor, životný štýl, celú osobnosť. Tu sa pod vplyvom J. Ruskina a L. N. Tolstého utvárali jeho ideály mravnej čistoty, neodporovania zlu násilím, dobrovoľnej chudoby a prostoty, tu zrelo jeho presvedčenie o účinnosti pravdy, nenásilia a sebaobetovania v politickom zápase. Jedna etapa Gándhího života sa skončila. Nastal čas vyskúšať techniku sociálno politického zápasu, ktorá sa zrodila na juhoafrickej pôde, v domácich podmienkach indického boja za nezávislosť.
V prístave v Bombaji 9. januára 1915 ho zaliala nesmierna radosť. Už neprichádzal ako návštevník, prišiel, aby zostal, aby pôsobil, aby venoval celý život svojej vlasti. Gándhí najprv rok študoval pomery v krajine, nezasiahol do politiky a ani sa nevyjadroval o otázkach verejného záujmu. Cestoval po Indii, pozoroval a uvažoval. V tejto dobe založil na brehu rieky Sábarmatí, ktorá tiekla popri meste Ahmadábád, ďalšiu osadu pod názvom Ašram satjágrahy.
Zdroje: Fusero C. : Postavy a osudy – Gándhí, Bratislava 1990, Filipský J. : M. K. Gándhí, Praha 1989, Tkadlečková H. : Slávni revolucionári, Bratislava 1987
Súvisiace linky