júna 1918 boj skončil a vláda odvolala príkazy na zaplatenie daní
Gándhí mal oproti tradičným politikom výhodu v tom, že prehováral k prostým ľuďom ich jazykom, dokázal sa stotožniť z ich potrebami a ponúkol im spôsob boja, ktorý bol jednoduchý, účinný a všestranne použiteľný.

19. júla 1918 však anglická vláda prijala Rowlattove zákony, ktoré boli mimoriadnym opatrením proti nebezpečenstvu v Indii a Indom. Gándhí tieto zákony odsúdil a 24. februára 1919 vyhlásil občiansku neposlušnosť. Ako ďalší krok proti vláde, vyhlásil 6. apríla 1919 za „deň poníženia“, spojený so všeobecným zastavením práce a obchodnej činnosti – hartál. 7. apríla Gándhího zatkli. V Indii prepuklo násilie. Ako odozvu na hartál vyslala britská vláda na scénu brigádneho generála Edwarda Harryho Dyera, ktorý po svojom príchode zakázal konanie schôdzí a verejných zhromaždení. 13. apríla rozohnal zhromaždený dav na Džalliánvála Bághu v Amritsare, pričom bolo zabitých 400 a zranených 1200 ľudí. Gándhí 18. apríla oznámil, že prerušuje experiment občianskej neposlušnosti. Následne nato začal redigovať týždenníky Young India a Navadžívan, prostredníctvom ktorých šíril svoje odhodlanie.
Jediný spôsob, ako skoncovať s tyranským systémom, podľa Gándhího spočíval v tom, že poddaní odmietnu so svojimi vládcami spolupracovať, prestanú im pomáhať pri svojom ovládaní. Myšlienku nespolupráce prvýkrát Gándhí vyslovil na Celoindickej chiláfatskej konferencii v Dillí v novembri 1919, kde ju zvolil za základ svojej politickej stratégie. „Nespolupráca neznamená pasivitu, ale čin. Znamená protest, túžbu po reforme, je to úsilie každého jednotlivca o znovu nastolenie spravodlivosti.“
Hnutie nespolupráce zahájil Mahátma 1. augusta 1920 osobne tým, že miestokáľovi vrátil vyznamenanie za účasť v zulskej a búrskej vojne a medailu Kaisare – Hind a verejne vypovedal vláde úctu a poslušnosť.
Rok 1921 bol „veľkým rokom“ v dejinách Indie. Podľa istého výroku sa polostrov zbavil strnulosti, nesebadôvery a strachu. Milióny ľudí si uvedomili hodnotu slobody a prebudili v sebe odhodlanie dosiahnuť ju aj za cenu utrpenia, znášajúc zverskosť zbraní a vyhrážanie sa väzeniami. Bol to zvláštny boj : od zásadného odmietania nákupu anglických látok až po obrovské zhromaždenia tisícou ľudí, ktorí pokojne a trpezlivo obkolesovali vládne budovy a vydržali okolo nich stáť i celé týždne. Odmietali akokoľvek slúžiť Britom aj za cenu hladovania.
V roku 1922 sa začalo zatýkanie a hromadné procesy. Gándhí sa rozhodol uskutočniť občiansku neposlušnosť v oblasti Bardolí neďaleko Bombaja. Začal ju 1. februára 1922, avšak po udalosti v dedine Čaurí Čaura, keď dedinčania podpálili policajnú budovu a zmasakrovali 22 policajtov ju prerušil a odsúdil sa na päťdňovú hladovku. 18.