Podobné spoločenstvá vznikali už pred niekoľkými storočiami predtým v Európe, kedy sa bolo treba starať o pútnikov, ktorí putovali do významných miest kresťanského sveta.

1. Prvé rytierské rády
1.1. Templári (Pauperes Commitiones Christi Templique Salominici - Fratres Militiae Templi)

Tento rád vznikol v roku 1119/20 v Jeruzaleme za vlády latinského panovníka Balduina II. na ochranu jeruzalemských pútnikov. Spoločenstvo vytvorilo niekoľko zbožných rytierov na čele s francúzskym rytierom Hugom de Payne. Členovia skladali sľub čistoty, chudoby a poslušnosti. Bývali v jeruzalemskom paláci, o ktorom sa hovorilo, že to bol pôvodný Šalamúnov tempel – odtiaľ dostali aj pomenovanie templári. Regulu rádu vypracoval sv. Bernard z Clairvaux. Ich odev predstavoval biele rúcho s červeným krížom. V roku 1128 sa konal snem v Troyes, kde bolo toto spoločenstvo schválené. Konečnú organizáciu získali templári r. 1139 od pápeža Inocenta II. Rád sa delil na tri triedy: rytieri – bojovníci, kapláni a jednoduchí bratia. Veľmajster bol volený z radu rytierov. Pápež Inocent II. udelil rádu pápežské práva a v Európe zriadil bratstvá, ktoré mali templárov podporovať zbierkami. Rád mal na východe veľké vojenské úspechy. V roku 1260 mal rád 20 000 rytierov a spravoval 9000 územných celkov. Po páde Akkonu r. 1291 sa premiestnili na Cyprus a odtiaľ do Francúzska. Na nátlak francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, ktorý mal eminentný záujem o majetky templárov a chcel sa zbaviť hrozby jeho vojska vo vlastnej krajine zrušil avignonský pápež Klement V. na sneme vo Vienne pri Lyone (1311-1312) tento rád, aj keď väčšina kléru nesúhlasila. Hlavných predstaviteľov rádu na čele s veľmajstrom Jakubom de Molay upálili v Paríži (12. marca 1314). Filipovi IV. sa však nepodarilo zmocniť sa majetku templárov, pretože ho oni ešte pred zrušením na základe pápežského dekrétu previedli na rád johanitov. 1.2. Johaniti (Ordo Militiae s. Joannis Bapt. Hospitalis Hierosolymitani)

Je to najstarší rytiersky rád, ktorý sa vyvinul z nemocničného bratstva talianskych kupcov z Amalfi (okolo r. 1070). Roku 1099 bol Jeruzalem dobytý križiakmi a nemocnica sa začala rozrastať. Mnohí boli nemocnici vďační a zahŕňali ju darmi. Oficiálne bol rád schválený v roku 1119 pápežom Paschalom II. Venovali sa ošetrovaniu chorých a ranených a službe chudobným. Tento rád vytvoril istý Gerhard z Amalfi (†1120), ktorý vytvoril bratstvo ošetrovateľov pod ochranou sv. Jána Almužníka na konci 11. storočia. Neskôr si zobrali za hlavného patróna sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol významnejší a známejší. Vojenskú organizáciu rádu vytvoril r. 1137 Gerhardov nástupca Raymund de Puy (1120 - 1160), ktorý sa najskôr zameriaval na ochranu pútnikov, ale neskôr rád prešiel na ofenzívny boj proti mohamedánom.