Johaniti zriaďovali nemocnice pozdĺž významných pútnických ciest, kde pútnikov a ranených ošetrovali a vojensky chránili. Zriaďovali nemocnice aj vo Francúzsku a Taliansku. V roku 1136 dostal rád dôležitý hrad Bethgeblin na juhu Palestíny ako strategické miesto. Neskôr johaniti obsadili povestný Krak de Chevaliers, najmohutnejšiu pevnosť na Východe. V tom čase už existovali aj templári, ako čisto vojenský rád. Rád mal tri triedy: rytierov, kaplánov a bratov, ktorí sa starali o chorých. Regulu rádu podľa sv. Augustína dostala rehoľa r. 1155. Všetky hlavné funkcie rádu boli obsadzované rytiermi. Najvyšší predstaviteľ rádu bol veľmajster a hneď po ňom bol maršal. Niektorí pápeži rádu vytýkali príliš vojenské zameranie a odklon od pôvodnej charizmy. Po páde Sv. Zeme v r. 1291, kedy boli rytieri a latinci vyhnaní z Východu sultánom Baybersom sa johaniti premiestnili na Cyprus. Neskôr dobyli ostrov Rhodos, kde sa presídlili. Tu sa rád preorientoval na lodné vojsko a podnikali námorné výpady proti vtedajším Turkom. Z Rhodosu boli johaniti r. 1522 Turkmi vyhnaní na Maltu. V roku 1798 obsadil Maltu Napoleon a rád vyhnal. Neskôr obsadili Maltu Angličania, ale rádu už územie nevrátili. V 19. storočí stratili johaniti väčšinu svojich území v Španielsku, Taliansku, Bavorsku, Vestfálsku, Prusku a Rusku. Orem nich ešte existovala provincia Rímska, Sicílska a Benátska. Rád je dnes uznávaný ako suverénny, v niektorých štátoch má svojich vyslancov a je členom OSN ako stály pozorovateľ.
Johaniti nosili čierny plášť s bielym krížom a v boji červený plášť s bielym krížom. Mali aj ženskú vetvu, ktorá sa špecializovala výlučne na ošetrovateľskú službu chorým a venuje sa jej až do súčastnosti. 1.3. Nemeckí rytieri (Ordo Fratrum Domus Hospitalis S. Mariae Teutonicorum)

Tento rád sa vyvinul odčlenením nemeckých ošetrovateľov z nemocničného bratstva johanitov počas tretej križiackej výpravy. Pod ochranu ich prijal r. 1190 Fridrich Švábsky spolu s niekoľkými kupcami z Brém. Je to najmladší z troch rytierskych rádov. Spája reguly templárov po vojenskej stránke a johanitov po ošetrovateľskej stránke. Nemocničnou reholou sa stali r. 1191 a oficiálne ako rytiersky rád boli vyhlásení v roku 1198 Klementom III. s regulou sv. Augustína. Prvým veľmajstrom sa stal Jindřich Walpota z Bassenheimu. Bol to vyslovene nacionálny rád, pretože doň mohli vstúpiť iba členovia nemeckej národnosti. Nosili biely plášť s čiernym krížom. Po strate Jeruzalema r. 1187 sa sídla premiestnilo do Akkonu. Nemeckí rytieri opustili Palestínu r.