1211 a odišli do Benátok, kde vznikla aj štvrtá trieda – polobratov, ktorí boli vo svete a podporovali rytierov modlitbami a darmi (boli to prví terciáni). Za veľmajstra Hermana zo Salzy (1210 - 1239) mal rád okolo 2000 rytierov. Odtiaľto prešli do Uhorska, odkiaľ ich však vypovedal kráľ Ondrej II. Roku 1309 sa premiestnili do východného Pruska do Marienburgu, odkiaľ dobyli celé Prusko a pozvali tu nemeckých kolonistov a obracali Pobaltie na kresťanstvo. Bol tu založený aj nový rytiersky rád – Rád bratov meča, ktorý sa neskôr spojil s nemeckými rytiermi. Veľmajster Albrecht prešiel r. 1525 na protestantizmus a rád so svojím územím sa stal lénom Poľského kráľa. V roku 1809 sa stal veľmajstrom rádu rakúsky cisár František I. V roku 1809 rád zrušil cisár Napoleon I. a majetok rozdelil miestnym kniežaťom. Neskôr bol rád znovu obnovený a existuje až po dnes. Od roku 1929 bol rád organizovaný ako žobravý a v roku 1938 mal štyri provincie : Československú, Rakúsku, Taliansku a Ľubľanskú. 2. Iné rytierske rády

V priebehu dejín vznikali aj iné rytierske rády, hlavne v Španielsku, pri ktorých vnútornej výstavbe hrali dôležitú úlohu cisterciáni. Boli to Rytieri z Alcantary, Rytieri z Calatravy a v Portugalsku Rytieri z Evory. Niektorí nemali celibát a mohli sa ženiť.

2.1. Rád sv. Lazara

Venovali sa výhradne ošetrovaniu malomocných, vznikli okolo roku 1150, regulu prevzali od augustiniánov, koncom 13. storočia sa pretransformovali na rytiersky rád, ktorý bojoval proti saracénom a nosil čierny plášť so zeleným krížom. Za veľmajstra bol volený vždy malomocný až do r. 1259, po tom, ako rád utrpel veľkú porážku u Gazy. Veľkými priaznivcami tohoto rádu boli hlavne francúzsky králi. 2.2. Rád križiakov s červenou hviezdou (Ordo militaris Crucigerorum cum rubea stella)

Roku 1233 dcéra kráľa Přemysla Otakara I. neskôr svätá Anežka Přemyslovna (1208 - 1282) založila laické nemocničné bratstvo, aby sa starali o chudobných, chorých a pútnikov v Prahe, z ktorého neskôr vznikol rád križiakov s červenou hviezdou. Rád sa rozšíril aj na územie Moravy, Sliezska, Poľska a Uhorska. Vrchol rozkvetu rád križiakov dosiahol za kráľa Karola IV. (1346 - 1378), kedy rád spravoval 60 hospicov, z ktorých väčšina zanikla v období husitských vojen. 2.3. Rád rytierov sv. Juraja (Societas fraternalis militiae sancti Georgii)

Rád bol založený uhorským kráľom Karolom I. Róberta (1308 - 1342). Mal chrániť kráľovstvo pred neveriacimi pohanmi a mal ochraňovať katolícku vieru. Ochrana sa mala realizovať predovšetkým dodržiavaním cirkevných prikázaní, rešpektovaním cirkevných sviatkov a modlením.