Minojská civilácia - komplexný pohlad

Grécka mytológia spojená s Krétou

Európa

Bola to krásna dievčina, ktorej sa raz prisnil zvláštny sen. Zápasili o ňu dve ženy. Jedna predstavovala jej vlasť Áziu a druhá zem za morom, ktorú ešte nepoznala. Ázia v tomto boji podľahla. Jedného dňa sa prechádzala spolu s priateľkami, keď sa pred ňou objavil býk s lesklými rohmi. Pohľadom ju vyzval, aby na neho vysadla. S Európou na chrbte sa rozbehol do mora. Poseidónov morský voz rozrážal vodu, až sa pred nimi objavila pevnina – ostrov Kréta. Býkom bol sám Zeus, ktorý sa takto chcel ukryť pred zrakom svojej božskej manželky Héry. Tu mu Európa porodila troch synov. Najstarší Minos sa stal významným krétskym kráľom.

Vedci sa domnievajú, že práve na tomto ostrove máme hľadať matku Európy – počiatok európskej civilizácie, ako ju poznáme dnes. Vznikli tu najstaršie európske písma, mestá a štáty s vyspelými civilizačnými vymoženosťami. Dokonca toľko ospevovaná grécka antická kultúra čerpala vo svojich počiatkoch z krétskej.

Minotaurov labyrint

Minos bol najvýznamnejší krétsky kráľ, syn boha Dia a krásnej Európy. Za jeho vlády bola Kréta skutočným pánom morí. Minos viedol rozsiahly námorný obchod, ktorý prinášal Kréte blahobyt. Najvrúcnejšie styky udržiaval s Atenámi. Jeho syn Androgeos sa zučastnil aj na aténskych hrách, kde zvíťazil. To ťažko znášal aténsky kráľ Aigeus a zo závisti ho zabil. Minos donútil Aigea ,aby mu ako odškodné za zabitého syna každých devať rokov posielal sedem mládencov a sedem dievčat, a tým uznal závislosť Atén od Kréty. Tu boli nevinní mladí ľudia predhodený oblude Minotaurovi.
Minotaurus bol netvor s ľudským telom a býčou hlavou. Vzišiel z pomeru, ktorý mala manželka už spomináneho krétskeho kráľa Minoa s posvatným bielym býkom, keď bol Mino mimo domova. Minos svoju manželku za neveru patrične potrestal. Malá obluda však za prečin svojich rodičov nemohla, tak ju aspoň ukryl pred očami ľudí v labyrinte, ktorý preňho postavil slávny grécky staviteľ Daidalos .
V jednej várke siedmich mládencov ,ktorí boli posielaní každých devať rokov na Krétu, bol aj udatný bojovník Teseus. Dobrovoľne sa prihlásil, aby zabil Minotaura a zbavil tak Atény tejto hanby. Po pristáti na ostrove sa Teseus a Ariadna, dcéra krétskeho kráľa Minoa, do seba na prvý pohľad zaľúbili. Ariadna dala Teseovi na boj niť, aby sa vedel v labyrinte orientovať a meč ,aby mal Minotaura, čím zabiť. Po riskantnom boji sa mu to nakoniec podarilo.

Láske Ariadny a Tesea však nebolo súdené naplnenie. Skončila tragicky.

Dodnes sa hovorí o Ariadninej niti ako vodidle pri orientácii v zložitých situácii.
Zabitie Minotaura dnes môžeme vnímať ako symbol zlomenia nadvlády Kréty nad gréckymi mestami. Krétski ľud

Mierumilovný ľud - to je hlavný životný pohľad Kréťanov. Aj keď bola Kréta stredobodom veľmi živého obchodu, bolo ľahké ju ubrániť: celé južné pobrežie bolo neprístupné, vlny sa rozbíjali na previsájucich skalách s mohutným rachotom. Aj obchodné mocnosti mali záujem na tom, aby na Kréte našli pokojné prístaviská, kde by sa dalo obchodovať celkom pokojne, a nie búrlivé prostredie, ktoré by to znemožňovalo, ba dokonca ohrozovalo život ľudí. A preto Krétu volali vyvešteným menom – Šťastný ostrov. Jediné, ozaj dôležité zviera v spoločenskom a náboženskom živote bol býk. Aj keď býk bol mýticko-náboženským symbolom, nebol uzavretý do nedotknuteľného magického kruhu, naopak, bol stále prítomným prvkom v živote Kréťanov. Povestnými sa stali hry s býkom, ktoré však nemajú nič spoločné s dnešnými krvavými hrami národov so španielskou kultúrou-koridou. Nevideli v býkovi nepriateľa, ktorého treba skoliť, ale priateľa, s ktorým treba závodiť v riskatných, ale pokojných preťekoch. Pri týchto súpereniach ženy odvahou a majstrovstvom často prevyšovali mužov: bežali oproti býkovi, ktorý klusal proti nim a náročným elegantným zatočením vyskočili na jeho chrbát. Publikum sledovalo svojich obľúbencov, ale nemenej rado malo aj býka, lebo aj on bol hrdinom tohto celkom výnimočného športu. Táto neobyčajná akrobacia sa nazývala tauromachia.


Postavenie ženy

„Zˇena hrala významnú úlohu a tešila sa veľlkej úcte. Vystupovala sebavedomo, ako rovná s mužmi, hrdá na svoju ženskosť, ktorú uplatňovala s elegantnou ľahkosťou. “ Mohli sa zúčastňovať všetkých verejných zhromaždení, náboženskýczh obradov a športových hier.


Pozemkové vlastníctvo

Predpokladá sa, že neexistovalo súkromné vlastníctvo pôdy, pôda bola vo faktickej držbe susedskej občiny , ktorá ju pridelovala jednotlivým obyvateľom. Oficiálnym vlastníkom všetkej pôdy bol samozrejme Minos.


Politická situácia

Krétska civilizácia sa politicky opierala o menšie kráľovstvá a neskôr, v období najväčšieho rozkvetu, t.j. 1750 - 1400 pnl, tvorila jednotnú talasokratickú monarchiu ,čiže námornou mocou. Kréťania davali prednosť hybkosti a obratnosti pred silou v zbroji. To že Gréci dávali prednosť pechote možno vysvetliť vplyvom minoijskej stratégie.

Grécky hoplita, bosý a polonahý dokázal poraziť perzského bojovníka chráneného kožou a kovom.

Paláce nemali hradby. Dôvodom bol dlhodobý mier a silné loďstvo Kréty, ktoré chránilo ostrov. Vďaka tomuto loďstvu si Kréta podmanila skoro celé dnešné Grécko a ostrovy Egejského mora. Táto oblasť bola pod krétskou nadvládou do 16. storočia pnl. Od podrobených miest vyberala dane a tiež museli na Krétu posielať mladých ľudí, aby sa priučili miestnym zvykom änapr. skákaniu cez býka), ale doma boli označovaní za rukojemníkov , hoci žili ako kráľovskí hostia v Knosse.


Vzťahy s inými krajinami

Za vyše tisíc rokov zabezpečila najprv námorný obchod, potom upevnila svoj kultúrny vplyv nad celou východnou časťou Stredomoria. Politicky ovládla Grécko a vyberala od neho ročný poplatok, ktorý ťažko doliehal na Achájcov. Okolo roku 1400 pnl gréci vtrhli na ostrov zničili mestá, zborili ich paláce, rozkradoli ich bohatstvo, aby ich celkom ovládoli. Ich sile sa Kréťania nedokázali postaviť na odpor: nechránené hradby, stavby postavené len pre krásu, nebojový duch a ľud bez zbraní. Dokonca dvojsečná sekera, typický minojský vynález takého strašného výzoru, nezmohla nič. Vďaka loďstvu udržiavala Kréta čulé obchodné vzťahy s inými krajinami. Napr. s Egyptom spolupracovali už mnoho rokov a podarilo sa im preniknúť so svojou tvorbou do tejto ríše a naopak, v knossose sa našli napodobeniny egyptských posvätných
chrobákov, skarabeusov, označených pečaťou faraónov z niekoľkých dynastií. Z Egyptu bola dovážaná aj slonovina. Tiež sa ako prví plavili Kréťania do západného stredomoria, kde takisto zanechali stopy svojej kultúry.


Panovník

Dnes sa pokladá slovo Minos za všeobecný termín, ako pojem farao´n, či kráľ a znamená blažený. Panovník mal neobmedzenu´ moc. Mal najvyššiu štátnu, súdnu aj cirkevnú moc. Symbolom moci kráľa Kréty bol tuleň, ktorý je zobrazený aj v Knosse v trónnej sále. Tuleň bol vtedy kráľom stredomoria, podobne ako krétsky kráľ. Tiež bol symbolicky zobrazovaný ako chobotnica s veľkými očami a obrovskými chápadlami. Existuje domnienky ,že v neskoršom obdobi bol panovník považovaný za boha. Hlavným mestom bol Knossos.


Náboženstvo

Kréťania uctievali pravdepodobne jedno z podsvetných božstiev, ktorého kňažkami boli mladé ženy. O tom svedčia nájdené drobné kultové sošky (panna bojovníčka). Zobrazovali mladé štíhle dievčatá s veľkými očami, vysokými pokrývkami hlavy a rukami vystretými, akoby ukazovali hady ovíjajúce sa okolo nich.

Oblečené mali dlhé zvonové sukne, niekedy s volánmi, v páse stiahnuté a veľmi obtiahnuté živôtiky odhaľujúce prsia.

Najvýznamnejším božstvom bola bohyňa zeme, snáď jediné božstvo Kréty, bola „bohyňou matkou“, symbolom úrodnosti a hojnosti. Rušné a radostné bývali slávnosti žatvy, pretože slúžili na poďakovanie bohyni matke za úrodu, ktorú dostali do daru. Môžeme si ľahko predstaviť prípravy na žatevný sprievod: z vidieka sa vo veľkom počte hrnuli mladí, ktorí boli hlavnými hrdinami slávností. Za nimi sa tiahol zástup detí. Staršie osoby sa ponáhľali obsadiť si miesta v podpalubiach palácov, alebo pozdĺž ulíc, kadiaľ sa mal uberať sprievod. Keď bolo slnko vysoko, začala sa slávnosť. Sprievod začínali 4 speváci, bezprostredne za nimi šli hudobník a tanečník, ktorý tanečným piruetovým pohybom udával takt spevákom a viedol mladých, ktorí ho nasledovali. Na ich čele šiel majiteľ pozemkov.

Kult bohýň sa spájal s hadmi a s mesiacom. Jeden je nemý, druhý pribúda a ubúda, a tak obidva pripomínajú smrť a vzkriesenie. Mužské božstvá boli druhoradé. Mužský prvok sa najčastejšie zobrazoval v podobe býka, symbolu sily a tvorivej energie. Typickým obradom, spojeným pravdepodobne s náboženstvom, bolo preskakovanie býka tak, že ho muž chytil za rohy, vyšvihol sa, urobil nad jeho chrbtom premet a dopadol tsne zaňho. Presný význam tohto úkonu nie je známy, ale duchovný charakter je istý, lebo býk bol posvätným zvieraťom.

Knossos

V roku 1878 objavil grécky veľkoobchodník Mínos Kalokairinos z Heraklionu približne päť km severne od svojho domova, na vyvýšenine Kefala, budovy skladov, ktoré patrili, ako sa neskôr zistilo, k západnému krídlu. Našiel tiež dvanásť pytoií a iných menších váz. V tom období bola založená spoločnosť, ktorá chcela pokračovať v archeologických prácach a založiť múzeum v Heraklione. Kréta však bola vtedy pod správou Turecka a všetky práce boli zastavené. Americký novinár W. J. Stillman, ktorý istý čas pôsobil na Kréte ako veľvyslanec spojených štátov, chcel vo výkopoch pokračovať, ale aj jeho zastavila turecká vláda. O Kefalu a jej poklady sa začal zaujímať aj Schlimann, ale takisto sa nedohodol s tureckou vládou.
Až nakoniec, v roku 1893 prišiel na Krétu britský archeológ Arthur John Evans, ktorý sa zaujímal najskôr o pečate so zvláštnymi znakmi, o ktorých si myslel, že pochádzali z Kréty. V roku 1895 sa mu podarilo za pomoci jedného zo zakladateľov spoločnosti, ktorá chcela zriadiť múzeum, odkúpiť pozemok na plošine Kefala, ale až po vyhlásení autonómie Kréty v roku 1898, 23. 3. 1900.

V tom roku bola narýchlo založená súkromná spoločnosť Cretan exploration found, ktoré zabezpečovala prísun ďalších financií.
Už po piatich dňoch mohol Evans s určitosťou povedať, že to, čo našiel, bolo staršie ako Schliemannove nálezy z Mykén. 13. apríla objavil tzv. Minosov trón. Otázniky okolo Knosskeho palácu:
Čo vlastne o Knosskom paláci vieme? Postavili ho okolo r. 2000 pnl a dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. A potom zmizol spolu s celou civilizáciou.
V Knossose, v ktorom bolo len na jeho počiatku, keď mal rozlohu len 22 000 m2 (čo je menej ako 150 X 150 m), 800 - 1300 miestností. bola to spleť chodieb, často slepých. Preto neskorší Gréci tento palác pomenovali labyrintom. Túto ideu utvrdzovalo aj to, že mal len dva východy - jeden na severnej a jeden na južnej strane.
Ale je tu aj druhá možnosť. Čo ak Knossos vôbec nebol palác, ako sa domnieval Evans, ale jedno veľké mauzóleum alebo svätyňa? Niektorí archeológovia poukazujú na to, že Knossos mohol byť len ťažko obytným palácom. poukazujú na jeho nevýhodnú polohu na nechránenom návrší. Lenže možno argumentovať, že Mínojci sa nemali čoho báť. Veď ovládli prakticky celé stredomorie a to hlavne svojím silným loďstvom. No potom je tu ešte pár ďalších otázok, na ktoré už odpoveď nie je taká jednoduchá. Odkiaľ získavali vodu pre takmer 100 000 obyvateľov, keď nablízku bolo len málo prameňov?
A prečo sú kráľovské izby vo vlhkom podzemí bez akýchkoľvek okien? Len ťažko možno uveriť tomu, že panovník by dobrovoľne býval v takých priestoroch.
No a napokon, kde sú kuchyne a stajne, ktoré boli samozrejmé pre stavbu takého významu?
Nemecký archeológ Hans Georg Wunderlich vyslovil názor, že palác mohol byť obrovským mauzóleom určeným pre mŕtvych, ktoré nikdy nebolo obývané. Vysoké hlinené amfory, o ktorých sa predpokladalo, že obsahovali obilie, olej a olivy, sú podľa neho urnami, kde sa mŕtvoly konzervovali medom. Kamenné silá sú zas sarkofágy a kanalizácia zariadenie na privádzanie tekutín potrebných pri balzamovaní tiel. Potom mohol byť Minotaurus stelesnením Smrti, alebo strážcom pokoja mŕtvych, ktorý ich chránil pred vykrádačmi hrobov. Lenže, kde tie všetky mŕtvoly sú? Nenašli sa tam totiž nijaké ľudské pozostatky a ani popol z kostier. A na tie otázky by sa možno tiež našla odpoveď. Je možné, že vodu získavali zo zdrojov, o ktorých nevieme a keďže poznali kanalizáciu, mohli ju získavať zo vzdialenejších oblastí. A kráľ mohol mať nejakú psychyckú alebo inú poruchu, kvôli ktorej nemohol vyjsť na denné svetlo. Stajne nemuseli vôbec potrebovať, pretože sa živili väčšinou rastlinnou potravou, morskými rybami a ulovenou zverou. Ale uvádza sa, že jedli kozí syr.

no kozy mohli chovať mimo paláca, na okolitých lúkach a pasienkoch. Otázka kuchýň však ostáva nazodpovedaná.
Možno práve to, že Knossos, jeho význam a osud sú nám neznáme, robia ho krajším a mystickejším. Jeho červené stĺpy vždy budú hovoriť príbeh o Minotaurovi a kráľovská sieň nás bude nabádať k myšlienkam o tom, že sa nachádzame v hrobke. Ale to ku Knossu patrí.

Keramika a maliarstvo

Mínojské predhelénske umenie vcelku vyžaruje pokoj. Je to kultivované, civilizované mestské umenie. Predmety, ktoré sa zachovali, dokazujú vkus Kréťanov a vzbudzujú predstavu, že boli kultivovaní a uhladení. no pravda bola iná. Dnešného človeka by zarazila ich brutalita, barbarstvo a poverčivosť. Ale ani v egyptskom alebo mezopotámskom umení nenájdeme takú vyberanosť. A na rozdiel od helénskej civilizácie má v ňom prevahu cit nad rozumom, čo dodáva tomuto umeniu niečo, čo nenájedeme nikde inde.

Krétska keramika mala pozoruhodnú hodnotu. Zachované vázy a konvice sú jedným z vrcholov svetovej keramiky. Najstaršia ručne modelovaná keramika z obdobia 1900 -1600 pnl sa nazýva Kamarská podľ a miesta nálezu - jeskyne kamares ne južnej strane pohoria Ida. ale výrobky v tomto štýle sa našli aj vo Faiste. Zdobené boli motívmi kriviek a špirál bielej farby na čiernom podklade so škvrnkami žiarivých farieb - červenej, žltej, hnedooranžovej. táto keramika nie je zaujímavá len z technického ale aj z estetického hľadiska. Patrí k najpôvabnejšej keramike staroveku.
Neskôr, v období 1700 - 1400 pnl, sa vyrábala keramika klasickejšieho typu. Zachovali sa nám prekrásne amfory s malými uchami, džbány, ale aj menšie nádoby s jedným uchom, pripomínajúce takmer barokový sloh. Boli zdobené maľbami s prírodnými motívmi, zvyčajne na bledom podklade. Ďalším druhom je keramika gournijská, ktorá je menej honosná. Často má guľovitý tvar a je zdobená morskými živočíchmi, najmä sépiami, a niekedy aj trsmi morských rias. Táto výzdoba svedčila o presnom a dôkladnom sledovaní prírody.
Steny palácov zdobili fresky a maľby. Tie zozačiatku znázorňovali ľudské postavy. Telá boli maľované spredu, ale hlavy z profilu. Mínojci nepoznali priestorovú hĺbku. neskôr sa aj v tejto oblasti začal oplatňovať prírodný motív. Maľované boli ľalie, opice, bažanty vo fantazijnej rajine. Známe sú napr. delfíny z kráľovninho magarónu v Knosse.
Na maľbách boi zachytené aj výjavy zo života. Napr.

prinášanie obetí radom mužov a žien, sediace alebo stojace skupinky žien s odhalenými prsiami, výjavy z obradu s býkom (viď "Politika, náboženstvo, ...")a iné.
Sochárstvo v tom období sa nezaoberalo väčšími sochami, ale len malými soškami, ktoré najčastejšie zobrazovali buď hadiu bohyňu alebo kňažky s hadmi ovíjajúcimi sa im okolo rúk. Sošky boli vyrábané z hliny, bronzu, alebo slonoviny a boli maximálne 25 cm vysoké.