Proti tomu protestovali, pretože nehlásali dva krsty, ale len jeden, no pomenovanie im už ostalo.
Iniciovali verejnú dišputu v Zurrichu, ale mestská rada rozhodla v prospech lutheránov. Na druhý deň mestská rada vydala vyhlásenie, že deti majú byť krstnené. Kto tak neurobí, má sa so ženou, deťmi a majetkom vysťahovať z mesta a opustiť krajinu...Tak začala dlhá púť novokrstencov.
Medzi prvých stúpencov anababtizmu patrili chudobní roľníci a remeselníci, ktorí boli nespokojní so starým poriadkom, zriadením, cirkvou a jej ustanovizňami a v tomto učení videli nádej na zmenu, na lepší a spravodlivejší život. Keď sa však k skupine tirolských novokrstencov pridal Pilgram Marpeck, uznávaný banský technik, začala brať vrchnosť toto učenie na vedomie ako možný nástroj skazy ich postavenia, keďže sa ukázalo, že našlo sympatizantov v širokých vrstvách obyvateľstva. Doposiaľ nechával panovník boj proti novým myšlienkam predstaviteľom cirkvi alebo predstaviteľom miestnej správy. No roku 1526 začal viedenský dvor koordinovanú akciu, ktorej cieľom bolo vykoreniť stúpencov anababtizmu.
V snahe nájsť si nový domov uchýlili sa na južnú Moravu a vzapätí aj na juhozápadné Slovensko. V obidvoch krajinách sa im podarilo získať priazeň a ochranu miestnej šlachty, ktorá ich prijala ako schopných remeselníkov a pod jej ochranou tu prežili svoj „zlatý vek“. 1.2. Anababtizmus

Cieľom nového nábožensko-sociálneho pohybu týchto búrlivých stúpencov reformácie bolo uvádzať do života sociálne zásady podľa evanjélia. Biblia sa pre nich stala nielen prameňom náboženského poznania, ale aj východiskovým bodom pre sociálne a hospodárske usporiadanie spoločnosti. K zavádzaniu zásad spoločného vlastníctva ich priviedla snaha priblížiť sa prvokresťanskej spoločnosti aj v chudobe, a tak dosiahnuť vyšší stupeň náboženskej dokonalosti.
Pôda, z ktorej nový pohyb vyrástol, bola spoločná s protestantizmom. Rozdiel medzi hlavným prúdom lutheránskej reformácie a novým pohybom bol však v tom, že novokrstenci sa usilovali o sociálne reformy, o zospoločensštenie majetku a výroby. O toto lutheránsky prúd nejavil žiaden záujem, ale bol spokojný s takým usporiadaním sveta, ktorý vládol. Anababtizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom svete, po praktickom a mravnom konaní, zameranom na uspokojovanie materiálnych potrieb blížneho. Novokrstenectvo podľa predstáv jeho hlásateľov malo byť cirkvou bez poškvrny a chyby, skladajúcou sa zo samých počestných ľudí. Preto jej členovia nesmeli vlastniť majetok, nesmeli zastávať nijaké svetské úrady, prisahať, nosiť zbrane, zúčastňovať sa vojny, ale ani ju podporovať.