Situácia, keď tento výraz mal až nepríjemný spoločenský nádych a značil chamtivca, mohla vzniknúť v časoch tridsaťročnej vojny, za ktorej sa v slovenských dedinách vypestoval odpor voči habánom, lebo netrpeli až takým preukrutným nedostatkom ako slovenské sedliacke obyvateľstvo. Je to prirodzený výklad pôvodu slova habán z hľadiska štruktúry a filozofie jazyka ľudu, uprostred ktorého tento názov vznikol. V súčastnosti pomenovanie habán stratilo urážlivý charakter, prešlo do neutrálnej polohy, všeobecne sa rozšírilo a v podobe prídavného mena / habánsky/ znamená akýsi
druh kvality, známy najmä zo spojenia „habánska keramika“. Z tohto hľadiska si vydobili trvalé miesto v našej národnej kultúre. II. ŽIVOT HABÁNOV:O ICH DUCHOVNÝCH A SOCIÁLNYCH NÁZOROCH

2.1. Organizácia a štruktúra habánskej obce

Obraz o živote novokrstencov si historici utvárali na základe zápiskov z habánskych kroník a na základe rôznych poriadkov, ktoré boli súčasťou kroník (text. príloha č.3,4).
Nech sa habáni usadili kdekoľvek, všade sa snažili vytvoriť osobitnú, od miestnej obce separovanú a nezávislú jednotku. Rešpektovali len panstvo. Túto jednotku nazývali obcou. Bola to cirkevná, nie politická obec a žili tu svojským uzavretým životom.
Snažili sa napodobniť komunity prvotných kresťanov, založené na spoločnom vlastníctve celého majetku a výrobných a spotrebných statkov. Usilovali sa žiť v zhode, bez roztržiek a nedorozumení, ako jedna veľká šťastná rodina. Nazývajúc sa navzájom bratmi a sestrami. Majetok v rukách jednotlivca pokladali za hriech a jeho majiteľa za hriešnika alebo svetského človeka.
Spoločná usadlosť habánov sa nazývala bratský dvor alebo po nemecky Bruderhof. V latinských spisoch a kronikách zase ako aula anabaptistica. Na čele každého dvora stál duchovný vodca, služobník Slova, ktorý mal správnu a súdnu moc. Po boku služobníka Slova stáli služobníci Núdznej pomoci, čiže svetskí
vodcovia. Zariaďovali príjem a výdaj, nakupovali a predávali, a tak sa starali o materiálne potreby obyvateľov dvora. Každý zo svetských vodcov mal na starosti určitý úsek hospodárskej činnosti habánov.
Ťažisko práce dvora spočívalo v remeselnej výrobe, ktorá bola veľmi rozmanitá. Podľa záznamov zo starých kroník, vykonávali tieto remeslá: murárstvo, kováčstvo, z ámočníctvo, hodinárstvo, nožiarstvo, klampiarstvo, garbiarstvo, obuvníctvo, sedlárstvo, remenárstvo, kolárstvo, stolárstvo, klobúčnictvo, postihovačstvo súkna, krajčírstvo, tkáčstvo, sklenárstvo, hrnčiarstvo, džbánkarstvo, pivovarníctvo, ránhojičstvo, lekárstvo, mlynárstvo, pekárstvo a tehliarstvo.
Pokiaľ boli výrobky určené na využívanie v rámci dvora, boli jednoduché, čisté a nezdobené. Podobne to bolo s odevom.