Sestry sa starali, aby sa chorým deťom dostávalo všetko, čo na svoje vyzdravenie potrebujú. Posteľná bielizeň a spodné oblečenie chorých detí sa prala osobitne
Učiteľ zostával s deťmi pokým nezaspali, a keď sa zobúdzali bol opäť pri nich. Aby sa deti počas spánku nepošpiňovali, sestry ich uprostred noci budili a posielali na potrebu. Neskôr sa budili len tie deti, ktoré sa pošpiňovali. Keď sa aj dieťa pošpinilo, rýchlo ho prebali do suchého. Pri výchove a výuke sa má učiteľ vyjadrovať stručne, jasne a zrozumiteľne, lebo záplave slov deti neporozumejú, o čo ide a málo si zapamätajú.
Priestupk musí svedomito preskúmať a určiť pravého vinníka, lebo potrestané nevinné dieťa sa cíti ukrivdené a dotknuté. Ak nebolo iného východiska ako potresteť vinníka bitkou, tak len s mierou a verejne pred ostatnými deťmi, aby si zobrali ponaučenie. Veľkú pozornosť venovali malým deťom, ktoré ešte sedávali na nočníku. Nemali ich nechať sedieť pridlho, aby neprechladli.
Odporcovia anabaptizmu im často vyčítali tvrdosť a nedostatok citu pri výchove detí, ktoré vyrastali v opatere školského majstra a školskej matky, ale bez citovej výchovy rodičov. Dalo by sa povedať, že ich výchova prebiehala ako terajšia v detských domovoch.
Jedno sa im však musí uznať. Každé dieťa bez rozdielu dostalo školskú výuku, takže medzi habánmi nebolo analfabetov.


2.3. Výber manželského partnera a miešané manželstvá

Partnera si mohli uchádzači zvoliť výlučne v rámci obce, v nijakom prípade nie z radov nehabánov, čiže svetských ľudí. Porušenie tohto zákona sa rovnalo odpadlíctvu od viery a neskôr aj odpadlíctvu zo spoločenstva. Mladí habáni vstupovali do manželstva iba v rámci svojej obce, alebo si brali manželského partnera zo susedných habánskych dvorov. V prípade, že si habán predsa vzal nehabánku, spoločenstvo ju odsudzovalo a hanlivo nazývalo slovami „das ist eine draussige“. Ak sa takéto manželstvo uzavrelo, obec vyplatila habánskemu ženíchovi príslušný podiel. Tým prestal byť členom spoločenstva, akoby pre nich ani neexistoval. Naproti tomu, ak si nehabánsky chlapec vzal habánku a prešiel na ich spôsob života a stal sa členom habánskej obce, neodsudzovali ho a prijali za svojho.
Manželstvá sa neuzatvárali podľa slobodnej voľby, ale uchádzač musel svoj úmysel oženiť sa predniesť najstaršiemu, ktorý mu na najbližšej celoobecnej schôdzke predviedol tri nevesty, z ktorých si mal možnosť zvoliť tú, ktorá sa mu najviac pozdávala. Ak si adept nevybral, s návrhom na ženbu mohol prísť až o rok.