Správca si mal všímať aj pivničiarov a dať pozor, aby k niektorým bratom alebo sestrám neboli prítulní, lebo potom záhadne miznú zásoby z pivníc.
Poriadok apeloval na všetkých správcov obecných vecí, aby nezneužívali slobodu v prospech seba či niekono iného, aby nerozhodovali, kým sa neporadia s predstaveným.
Z tohto poriadku vyznieva značná neúcta k spoločnému majetku, nevhodné správanie k ženám a celkový pokles mravov, na ktorých si tak zakladali. Teda aj habáni mali prirodzené ľudské slabosti, a nie všetci ich vedeli v krízových situáciach potlačiť. Široká miera právomocí správcov, z nich robila ľudí svetského typu, dopúšťajúcich sa všetkých možných pokleskov. Poriadky sa vydávali a habáni sa proti nim prehrešovali ďalej.

2.5. Jedlo a strava v habánskych dvoroch

Strava pre všetkých obyvateľov dvora sa pripravovala hromadne, v spoločnej kuchyni, ktorá mala nato určený personál pozostávajúci z gazdinej, kuchárok, umývačiek riadu, roznášačov jedla a ďalších pomocníkov.
Už hotové jedlo sa neroznášalo jednotlivým rodinám, lebo rodiny nejedávali spolu, ale skupinkám podľa pracovného zaradenia a podľa pohlavia. Chlapi jedávali spoli na jednej strane jedálne, ženy taktiež spolu na druhej strane jedálne. Mládež sedávala pri osobitnom mládežníckom stole. Tejto skupinke sa hovorilo aj Tafelkinder.
Nárok na jedlo a jeho skladbu určovalo pracovné zaradenie člena dvora. Ťažko manuálne pracujúcim, ako kopáčom, murárom, tesárom, kováčom, garbiarom a tiež pracujúcim v kuchyni každý druhý deň, alebo len v stredu a v nedeľu, mäso
Ďalšiu skupinu tvoria starci a chorí, ktorým sa venuje osobitná starostlivosť. Starí dostávali žajdel piva na ďeň, zoslabnutí, ktorí ešte vládali prísť k stolu, dvakrát denne žajdel piva, ale o nič viac. Chorým, ktorým treba jedlo nosiť k lôžku, sa na počudovanie nosila obyčajná strava akú dostávali všetci ostatní.
Staršie deti dostávali mäso len raz za štrnásť dní. Malé deti a Tafelkinder dostávali mäso v stredu a v nedeľu. Malé deti mohli piť nápoje v neobmedzenom množstve. Tehotné ženy a rodičky jedli osobitne pri vlastnom stole a dostávali osobitnú stravu. Po štyroch týždňoch prešli na bežnú stravu.
Kuchynský poriadok obsahoval zásady tvorby jedálnych lístkov pre celú habánsku obec. Každému priznáva určité práva a nároky, pričom zvýhodňuje ťažko pracujúcich a remeselníkov, teda tú skupinu ľudí, ktorá vytvára hodnoty, a tým aj podmienky, aby obec bola bohatá a mala z čoho poskytovať stravu aj ostatným. Berie ohľad na starých ľudí a spríjemňuje im starobu aspoň dobrým pivom. Menej ohľadu berie na dospievajúcu mládež, ktorí dostávali mäsitý pokrm len raz za štrnásť dní, práve v čase ich rastu a vývoja, keď kvalitne zloženú stravu najviac potrebovali.