Bitka nad Londýnom (2. sv. vojna)

15. septembra 1940
Napriek tomu, že britské letectvo čelilo nemeckým náletom len s vynaložením všetkých síl, Londýn sa mu darilo chrániť pred desať dní trvajúcimi intenzívnymi útokmi. Velenie luftwaffe sa preto rozhodlo uskutočniť dovtedy najväčšiu akciu: 15. septembra 1940 vyslalo na Londýn 200 bombardérov so silnou ochranou sprievodných stíhačiek. V očakávaní tohto útoku velenie britských leteckých síl posilnilo obranu hlavného mesta o perute zo stredného Anglicka, čím sa do boja zapojili všetky zálohy. Mohutné zoskupenie asi 250 spitfirov a hurricanov zachytilo dve vlny nemeckých strojov a 56 z nich vyradilo z boja. Bol to najvýznamnejší deň leteckej bitky o Britániu a priniesol zvrat nielen v leteckej vojne, ale aj v zámeroch nacistického vedenia. Ťažké straty potvrdili, že vybojovať si nadvládu nad Britskými ostrovmi nieje možné. Invázia nemeckých vojsk do Veľkej Británie pod krycím názvom Seelöwe(morský lev), ktorá sa podľa rozhodnutia z 3. septembra mala začať 21. septembra, sa tak ukázala ako úplne iluzórna. 17. septembra Hitler presunul dátum plánovaného vylodenia na „neskorší čas“. Po prvý raz od vypuknutia vojny sa výrazne prejavila obmedzenosť nemeckého vojenského potenciálu. Napriek značnému spustošeniu územia nadktorým sa odohrávali letecké boje a napriek veľkým výpadkom výroby britských zbrojárskych a priemyselných závodov sa Nemecku nepodarilo zlomiť hospodársky potenciál krajiny a bojovú morálku obyvateľstva.

18. septembra 1940
Hoci velenie luftwaffe po neúspechu z predchádzajúcej nedele(15. sept.) dožičilo pilotom a strojom dvojdňovú prestávku, bolo schopné poslať nad Britské ostrovy iba 70 bombardérov so silnou ochranou stíhačov. Nálet uskutočnený v troch vlnách mal iba chabé výsledky. Zato nočný útok priniesol skutočný dážď bômb – priletelo až 230 bombardérov a ich zlovestný hukot sa stal nočnou morou Londýnčanov. Nemeckí letci neboli schopní presne zasiahnuť stanovené ciele a často zhadzovali svoj výbušný náklad naslepo. Spôsobovali tak nesmierne škody v mestskej zástavbe a strašné straty medzi civilným obyvateľstvom. Vážne škody utrpeli, ba dokonca boli celkom zničené viaceré londýnske pamiatky. Bomby zasiahli osem kostolov a jednu z nevybuchnutých bômb zneškodnili priamo pred katedrálou sv. Pavla. Trieštivé alebo zápalné bomby zasiahli robotnícku štvrť West End, ale aj Downing Street, kde sídli britská vláda, súdne budovy a Snemovňa lordov. Hlavná ťarcha bombardovania dopadla na plecia radových Londýnčanov.

Noc čo noc hľadali záchranu v protileteckých krytoch, v tuneloch, alebo v metre, ale na troskách svojich domov hrdo vyvesovali britské vlajky. Úrady a obchody v ruinách zdobili ručne písané nápisy „Otvorené ako obyčajne“, typické vyjadrenie neokázalého vlastenectva a pohŕdania agresorom. Kráľovský pár zažil v Buckinghamskom paláci dve bombardovania a niekoľko ráz navštívil ťažko poškodený West End. Miestni obyvatelia prijímali kráľa a kráľovnú so sympatiami ako svojich spolutrpiteľov. Všeobecne však prevládalo odhodlanie udržať sa a potrestať pôvodcov tohto utrpenia. Ďalšie obdobie potvrdilo, že nemecké velenie podcenilo rozhodujúcu schopnosť britského letectva nahrádzať straty lietadiel dodávkami nových.
Straty na životoch: asi 23 000 civilistov...

Zdroje:

Kronika 2. svetovej vojny -