Slovo Meidži označuje nedokončenú buržoáznu revolúciu v Japonsku v rokoch 1867-1868, ktorá odstránila šogunát a obnovila moc cisára (neskôr formou konštitučnej monarchie), skôr nazývaná tiež reštaurácia.

Toto slovo pomenúva aj obdobia vlády japonského cisára Mucuhita, ktorý vládol od roku 1868. Éra Meidži je charakteristická zmenou feudálneho štátu na kapitalistickú veľmoc.

Meidži tennó pri moci
Cisárskym dekrétom z 3. januára 1868 bol šogún Keiki zbavený moci a utvorila sa nová vláda. Pádom šogunátu a nástupom cisára Mucuhita (Meidži tennó) sa začal veľmocenský vzostup Japonska. Mladý cisár, ktorý sa oblopil múdrymi kancelármi a radcami, ešte v tom istom roku preložil hlavné město z Kjóta do Eda, premenovaného na Tokio, a začal uskutočňovať program reforiem. Prívrženci starých poriadkov sa pokúšali bojovať proti novej moci, ale v lete 1869 bol ich odpor zlikvidovaný.
Roky tzv. reštaurácie Meidži znamenali rozsiahlu politickú a sociálnu revolúciu v Japonsku. Väčšina obyvateľstva sa však na nej nezúčastnila. Nový cisár sa spočiatku prezieravo opieral o fungujúci správny systém šogunátu a reorganizáciu krajiny rozbiehal len opatrne. Prednostne sledoval vojenskú bezpečnosť. Bolo třeba vybudovať údernú armádu a mobilné námorníctvo. Ďalšou reformou, ktorú tennó vykonal hneď na začiatku svojej vlády, bolo zrušenie feudálneho systému, t.j. odňatie údelných majetkov, ktoré zahŕňaloaj centralizáciu správy. Tennó sa tak sám stal najvyšším pánom krajiny a ľud mu podliehal priamo. Táto reforma sa však neuskutočnila bez ťažkostí, lebo veľkých vlastníkov pôdy musela vláda odškodniť. Stali sa cisárskymi úradníkmi a spravovali novoutvorené obvody, ktoré nahradili starý údelný systém správy. Takto sformoval úplne nový spoločenský poriadok s novou štruktúrou obyvateľstva: šľachta –kazoku, rozdelená do piatich skupín, vazali –šizoku a občania, ku ktorým sa pridali aj páriovia. Tennó zabezpečil aj spoluúčasť ľudu na vláde, pokusy o vytvorenie parlamentu však zatiaľ neboli úspešné. Nové zákony uvoľnili vnútorný aj zahraničný obchod, umožnili voľný predaj pôdy a voľbu pestovaných plodín, začali vznikať akciové spoločnosti a banky. Zmeny sa postupne rozširovali aj do oblasti kultúry a vzdelávania, menil sa hodnotový systém spoločnosti.
Mimoriadne sa cenilo štúdium v zahraničí, ktoré sa malo využiť najmä při rozvoji hospodárstva. Aj japonský vzdelávací systém sa zmenil: zaviedla sa povinná školská dochádzka a školstvo dostalo novú organizáciu.