30.6.1934 dal ríšsky kancelár Adolf Hitler počas snemovania vodcov SA (Sturmabteilung) v Bad Wiessee zatknúť a zavraždiť šéfa štábu SA Ernsta Rohma a ďalších popredných predstaviteľov SA. Bol to dôsledok vnútoirných mocenských bojov medzi SA a straníckou vrchnosťou NSDAP. Rohm plánoval spojiť reichswehr a SA do jednej formácie pod svojím vedením a hovoril o nevyhnutnosti ,,druhej revolúcie“. Keďže Rohm odmietal spáchať samovraždu, 1.júla ho zastrelili.Vyvraždená bola aj väčšina vedenia SA a takisto osoby, ktoré boli v opozícii voči Hitlerovej politike, napr. predný ideológ ,,ľavice“ Gregor Strasser, generál vo výslužbe a bývalý ríšsky kancelár Kurt von Schleicher aj dočasní spojenci Hitlerovcov G. Kahr a E. Jung a ďalší antifašisti. Sériu vrážd Hitler oficiálne zdôvodnil plánovaným pučom SA a Rohmovou homosexualitou. Táto čistka bola charakteristickým prejavom nacistických zákrokov proti akejkoľvek opozícii. Ďalších politických protivníkov, predovšetkým komunistov a sociálnzch demokratov, od svojho nástupu k moci zatýkali, mučili, alebo posielali do koncentračných táborov. Nocou dlhých nožov bola upevnená nacistická diktatúra a boli odstránené niektoré rozpory s prednými monopolistami, napr. F. Flick, G. Krupp, H. Schacht, A. Thyssen.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Noc dlhých nožov