Asýrčania síce v Anatólii s meďou obchodovali, ale tento obchod nepresiahol hranice Anatólie. Medené bane sú doložené v Ergai v juhovýchodnom Turecku a tiež v oblasti Pontu a Sýrie. Dá sa teda predpokladať, že „medené karavány existovali, ale neprechádzali Kánešou.
Základným článkom asýrskeho obchodného systému boly rodinné firmy (bítum - dom). Obchodníci sa často dohodli na partnerstve, ktorého základom bol spoločný kapitál (zarzqqum - vak). Ten sa zveril jednému zo spoločníkov, ktorý potom riadil obchod v Anatólii. Investícia do takéhoto partnerstva nebola nijako poistená a nebol ani vopred stanovený podiel na zisku. Ten sa odvíjal až z ceny predaného tovaru. Asýrska prax sa teda líši od starovekého a stredovekého námorného obchodu, kedy obchodník požadoval isté záruky za svoj tovar, ktorý ohrozovalo počasie a piráti. Karavány boli omnoho bezpečnejšie, aj keď asýrske texty zmieňujú o stratených karavánach v horách alebo prepadnutím vlkmi, ale podobné informácie sú relatívne vzácne.
Tovar putoval na chrbtoch oslov niekoľko týždňov po karavánich cestách. Hneď po príchode do Anatólie obvykle oslov predali a zaplatili dovoznú daň. Náklad bol pri odchode z Aššuru zapečatený po zaplatení exportnej dane, a to vo forme striebra. Nevyhnutnou podmienkou asýrskeho obchodu bola politická stabilita v celej oblasti. V období textov z Káneša bola Anatólia rozdrobená na malé kniežactvá, ktorých vládcovia podporovali obchod s Asýrčanmi a asýrskym obchodníkom, ktorí tu vytvárali v mestách kolónie, poskytovali svoju ochranu. Tieto kolónie boli oddelené od domorodých sídlisk. Tý z nich, ktorí pobývali v Anatólii dlhé roky, sa často ženili s domorodkami, aj keď doma mali vlastné rodiny. Ich vzťah bol bezkonfliktný kým riadne platili dovozné dane. Tento systém sa zrútil so vznikom centralizovaných teritoriálnych štátov v Anatólii a severnej Mezopotámii, ktorých vlády kontrolovali obchod so strategickými surovinami.