Bádatelia sa zhodujú v názore na to, že geografická poloha Aššuru z neho urobila prirodzené centrum zahraničného a tranzitného obchodu, v ktorom sa zbiehala sieť významných karavánových ciest. Rôzne názory však ohladne charakteru ekonomickej štruktúry tohto mestského štátu a obzvlášť na význam poľnohospodárstva v tejto štruktúre. Larsen sa domnieva,že Aššur nemal významné poľnohospodárske zázemie a poľnohospodárske plodiny bolo možné pestovať len v úzkom riečnom údolí. Prekvitajúci obchod umožňoval importovať nevyhnutné potraviny. Mnohí bádatelia si naopak nevedia predstaviť žiadne mesto, snáď s výnimkou Ríma, ktoré by bolo celkom závislé na dovoze potravín, a domnievajú sa, že Aššur mal vlastné poľnohosp. zázemie vo forme chrámových pozemkov (Ďjakonov).
Texty z Káneša informujú výhradne o organizácii diaľkového obchodu a z nedostatku iných prameňov sa preto obchod stal dominujúcim rysom staroasýrskeho hospodárstva. Bol dokonale a velmi zložito organizovaný. Tabulky zaznamenávajú strašne komplikované obchodné a finančné operácie.
Larsen prirovnáva Aššur k obchodným mestám stredovekého Talianska, ktoré zásobovali Európu luxusným tovarom zo Stredomoria a z Východu. Taliansky kupci pochádzali väčšinou zo zámožných rodín, ktoré podobne ako tie z Aššuru vládly svojim mestám.
Texty z Káneša dokumentujú len obchod s Anatóliou, teda určite len časť asýrskeho medzinárodného obchodu. Asýrčania dovážali do Ana tólie cín a látky, ktoré vymieňali za striebro a vzácnejšie za zlato. Miesto, odkiaľ kupovali cín, nebolo doposiaľ lokalizované, ale predpokladá sa, že ležalo niekde v severnom Iráne. Cín bol dôležitou surovinou na výrobu bronzu, a pretože bronz bol najdôležitejším kovom druhého tisícročia p. n. l., kontrola obchodu s cínom dávala Aššuru významné ekonomické a politické postavenie.
Tiež babylonský obchodníci kupovali cín v Aššure a platili zaň svojimi látkami, ktoré potom asýrčania vyvážali ďalej do Anatólie. Aššur priťahoval obchodníkov aj z ďalších oblastí, pretože Aššur úplne ovládol obchod s Anatóliou.
Väčšinu látok, ktoré asýrčania exportovali do Anatólie, vyrábali manželky asýrskych obchodníkov z vlny. Ojem exportovaných textílii vysoko prevyšoval export cínu. Veenhofove štatistyky ukazujú, že pomer bol 1:3, pričom jeden náklad cínu bol asi päťkrát cennejší než náklad látok.
Ďaľším kovom nevyhnutným na výrobu bronzu bola meď, ale obchod s ňou nieje v textoch z Káneša doložený.