Iba na ilustráciu napríklad: zbierku odliatkov mozgových dutín („skamenelé mozgy“) koňa, prasaťa, rôznych šeliem, nosorožca, odliatok korytnačieho panciera, krásne zachovalú hadiu kostru, kosti mamuta a lesného slona, otlačky vtáčích pierok, zbytky paleolitického ohniska, kamenné nástroje, listy a ihličie rôznych stromov a krov, kvety. Nálezmy sa dnes pýšia okrem Podtatranského múzea v Poprade, múzeá v Martine, Kežmarku, Bratislave, Prahe, Viedni a Budapešti.
Ovšem výliatok mozgovne neandrtálca je celkom bez konkurencie. Ibaže o ako vzácny nález ide, sa dosť dlho nevedelo. Petrbok nespoznal, čo kupuje (Kokimu vyplatil v roku 1926 z peňazí Národného múzea sto korún); domnieval sa, že získal ďaľší z radu výliatkov mozgovní zvierat, pravdepodobne mamutej.
O jeho pravej hodnote sa rozhodlo až za tridsať rokov, za veľmi zaujímavých okolností. Petrboka nemali profesionály príliš v láske a nielen preto že bol „len obyčajný učitel“, ale tiež preto že bol výstredný. V Roku 1937 usporiadal vo výklade lahôdkárstva na Václavskom námestí výstavku gánovských nálezov. Pretože sa prvý raz objavili na verejnosti boli prekvapením aj pre profesionálov. Tak stalo, že sa na Petrboka obrátil múzejný konzervátor Josef Holinger:
- Dědku, to není zvíře, - ukázal na odliatok gánovského mozgu, - to je člověk.
To Petrokovi stačilo. Výliatok ihneď opustil zbierku a putoval späť do populárneho „dědkovho“ vaku. Petrbok bol zvedavý, čo na to povedia antropológovia, ale aj tentokrát (podobne ako veľa ráz predtým a potom) sa stretol s rozhodnými námietkami.
Ale Petrbok sa nevzdal, počkal si, kým skončí štúdium jeden z jeho mladých priateľov, Emanuel Vlček, dnes antropológ svetového mena, zavolal si ho a povedal mu:
- Podívej se na to. To víš, ti volové...
Tými volmy myslel samozrejme predstaviteľov vtedajšej antropológie, o ktorých je treba povedať, že boli na svetovej úrovni. Emanuel Vlček svojho učiteľa poslúchol a výliatok naozaj dôkladne prezkúmal. Umožnilo mu to jeho nové pracovisko, Archeologický ústav SAV v Nitre. Tu vedci nielenže dokázali neandertálsky pôvod, ale ho aj spoľahlivo zaradili do travertínového kalendára. Je z druhej polovice poslednej doby medziľadovej, podľa archeologických nálezov patrí jednoznačne do moustérienu.
Tým táto pamiatka získala svetoví význam. Pozostatkov neandrtálcov sa našlo mnoho, ale máloktorý s tak spoľahlyvým datovaním. S trochou nadsázky by sa teda dalo povedať, že sa gánovský výliatok stal základom neadertálskej chronológie.