Najslávnejší nález zo stredného paleolitu - zkamenelý travertínový odliatok mozgovne gánoveckého človeka neandertálskeho typu - by v popularite mohol súťažiť snáď aj s Věstonickou venušou.
Gánovce ležia v spišskej kotline, na úpätí Vysokých Tatier, asi tri kilometre juhovýchodne od Popradu.
Travertínová kopa, z ktorej odliatok vydolovali, sa volá Hrádok. Kedysi to bol poriadny kopec, ale ľudia v ňom už od konca 18. storočia začali vzácny kameň dolovať, takže dnes z travertínovej kopy s pouvodnou základňou asi 200 metrov štvorcových, týčiacou sa do dvadsať metrovej výšky, zostal len neveľký pilier. Ale ešte pred tým než takto skončil, vydal neuveriteľné svedectvo.
Najprv krátke vysvetlenie o tom ako vôbec travertín vzniká. Pri horotvorných procesoch sa zemská kôra na mnohých miestach porušila. Do trhlín prenikla voda, začala rozpúšťať vápenec a vápennými minerálmi prerážala na povrch. Soli sa postupne ukladali až sa postupne všetko naokolo premenilo v jednoliaty kamenný blok, v ktorom zostalo zakonzervované všetko, čo minerálna voda zaliala: kamene, drevo, rastliny, listy, ihličie, kosti zvierat. Sú roztriedené v jednotlivých vrstvách, a tak každý takýto útvar tvorí spoľahlivý kalendár.
Gánovský prameň, vznikol niekedy koncom predposlednej doby ľadovej - Rissu.
V dobe, keď okolo prameňa rástli jedľové a smrekové lesy, v období, keď tu žili mamuty, kone, medvede, vlci, bobry, a ďaľšie zvieratá, zahynul tu neznámy človek. O ňom samotnom nevieme holé nič: ani kto to bol, ani ako vyzeral, ani ako zomrel. V každom prípade tu našiel svoju smrť. Spadol na dno a bahnitá, minerálnymi látkami presýtená voda sa nad ním zavrela. Jeho telo sa postupne rozložilo, ale niektoré kosti odolali. V otvorenej a vyprázdnenej lebke začal narastať travertín. Presne okopíroval mozgovú dutinu a potom stvrdol. Človek zahynul, jeho mozog však ako skamenelá myšlienka pretrval veky. Snáď sa zachovala aj časť lebky, ale objaviteľ odliatku - kamenársky majster K. Koki - ju pokladal za nezaujímavú a vyhodil ju. Len to najdôležitejšie - „skamenelý mozog“ - uschoval pre Jaroslava Petrboka.
Gánovce bývaly častou Petrbokovou zastávkou. Chodieval tam spolu s významným paleobotanikom profesorom Františkom Němejcom. Lámači v kameňolome ich už dobre poznali a za pár korún pre nich zachraňovali všetko, o čom si mysleli, že by „učených pánov“ mohlo zaujímať. A bolo toho nemálo. Gánovce (kam prirodzene nechodili len oni) vydaly celé bohatstvo najrozmanitejších skamenelýn.