Egyptský architekt a astrológ, prvý minister (hodnostár) kráľa (faraóna) Džosera z 3. dynastie (cca 2700 pred n. l.) a staviteľ jeho pyramídy. Predpokladá sa, že Imhotep bol taktiež autorom projektu prvého chrámu v Efdú. Neskôr sa stal ochrancom písomníctva, vzdelanosti, napokon aj bohom lekárstva.
Od staviteľa po boha lekárstva je zaiste ďaleko, táto cesta trvala Imhotepovi vyše 2000 rokov. Predovšetkým treba povedať, že bol historickou osobou. Našli sa nápisy, ktoré potvrdzujú hodnovernosť dávnej tradície, podľa ktorej bol najvyšším hodnostárom kráľa Džosera a zároveň architektom a vedúcim stavby jeho pyramídy pri dnešnej Sakkare. Z iných nápisov zas vyplýva, že túto hodnosť zastával pravdepodobne aj za Džoserovho nástupcu Sechemcheta, ktorému takisto projektoval a začal stavať pyramídu. Manehto mu v Egyptských pamätihodnostiach pripisuje „vynález stavania z tesaného kameňa“. Poznáme síce kamenné kvádre už z čias 1. a 2. dynastie, no napriek tomu ostáva skutočnosťou, že pyramída, ktorú postavil pre kráľa Džosera, je prvá známa monumentálna stavba z kameňa v Egypte i na svete. S jeho osobnou sa spája tradícia, že bol autorom najstaršieho „ponaučenia“, t. j. veršovaného literárneho útvaru s didaktickým zameraním. Jeho spis sa síce na rozdiel od viacerých podobných a o niečo mladších stratil, ale pripomína sa ešte v tzv. Harfistovej piesni z čias kráľa Antefa (z 10. dynastie), a Manehto tiež píše, že sa venoval písomníctvu a literatúre“. Podľa Papyrusu Chestera Beattyho IV. z 19. dynastie bol aj jedným z najväčších mudrcov, čo v starom Egypte znamenalo, že bol súčasne veštcom a lekárom. Z pôvodného patróna staviteľov stal sa teda Imbotep najneskôr v sajskej dobe, čiže za 26. dynastie, ochrancom písomníctva a vzdelanosti, v ptolemaiovskej dobe navyše bohom lekárstva. Manehto o ňom výslovne uvádza, že „Egypťania ho uctievali ako Asklepia“. Okolo roku 525 pred n. l. ho vyhlásili dokonca za syna boha Ptaha a jeho manželky Sechmet, čím sa stal členom Trojice bohov prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta Mennfera (Memfisu). Pri Sakkare mu v dobe prvých Ptolemaiovcov postavili nad jeho údajným hrobom kaplnku. Vedľa nej vzniklo akési sanatórium, Grékmi nazývané Asklepeion, ktoré navštevovali chorí z celého Egypta. Ďalšie podobné kaplnky mal v Tébach (egyptskom Wasete) a od čias Ptolemaia V. aj na ostrove Fílai (Pilaku) pri dnešnom Asuáne.

Jeho kult sa neskôr rozšíril aj medzi egyptskými Grékmi, ktorí ho vo svojom jazyku volali Imutes.
O Imhotepovi vzniklo v Neskorej dobe viacero populárnych spisov, ktoré ho vychvaľovali, ako zázračne vyliečil nevyliečiteľne chorých. S výnimkou nepatrných zlomkov sa však stratili. Naproti tomu sa zachovalo množstvo jeho drobných i väščích sošiek, ktoré ho zobrazujú ako muža s oholenou hlavou, sediaceho na stoličke a čítajúceho z papyrusového zvitku. Pochádzajú zväčša zo sajskej a ptolemaiovskej doby a sú zastúpené v egyptologických zbierkach všetkých svetových múzeí. Nech to bolo s Imhotepových lekárskym, a najmä vešteckých umením hocijako, fakt je, že je jedným z prvých známych autorov v dejinách svetovej literatúry a prvým známym architektom v dejinách architektúry. Architekt a staviteľ, ktorého dielo dodnes stojí a drží absolútny rekord vo veku - zhruba 4 700 rokov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk